Katechéza

      Pápež František v apoštolskej exhortácii o ohlasovaní evanjelia v súčasnom svete vyzýva k novej evanjelizácii, v rámci ktorej je vnímaná aj katechéza. Tento nový cirkevný dokument vychádza z biskupskej synody, ktorá sa uskutočnila v októbri 2012. Exhortácia začína slovami: "Radosť evanjelia napĺňa srdce a celý život tých, čo sa stretávajú s Kristom. Evanjelizácia musí brať do úvahy zmeny v spoločnosti, zvlášť meniacu sa kultúru, ku ktorej patrí nástup vizuálnej kultúry, ktorá má prednosť pred slovom, sloboda autonómie, zložitosť vzťahov, globalizácia, ktorá vedie ku strate identity človeka.“


      Negatívne prejavy súčasnej spoločnosti vo vzťahu k viere: Ďalej Svätý Otec spomína jav ,ktorý možno badať zvlášť v Európe, kedy sa mnohí cítia sklamaní a prestávajú sa identifikovať s katolíckou tradíciou. Rastie počet rodičov, ktorí nedávajú pokrstiť svoje deti a neučia sa ich modliť sa. Ľudia tiež prechádzajú do iných cirkví. Niektoré príčiny sú: nedostatok dialógu v rodine, vplyv masmédií, konzumizmus, nedostatok pastoračného sprevádzania najchudobnejších, nedostatok srdečného prijatia v našich inštitúciách. František upozorňuje na to, že u ľudí, ktorí sa venujú evanjelizácii, často prevažuje individualizmus, kríza identity a chýba misionárske nadšenie. Zvlášť u laických katechétov sa ukazuje obava, že pri plnení nejakej apoštolskej úlohy budú pripravení o voľný čas, preto pred ňou utekajú. Poukazuje tak aj na učiteľov náboženstva, ktorí sa venujú len školskej katechéze, na farskú už nemajú čas.


       Výzva Svätého Otca: Svätý Otec vyzýva, aby sa ohlasovanie a viera v Krista ukazovali ako niečo krásne, čo je schopné dať životu nový lesk a hlbokú radosť uprostred skúšok. Katechéza je pilierom pre výchovu viery a je potrebné mať dobrých katechétov. František preto povzbudil katechétov aj na Medzinárodnom katechetickom kongrese konanom vo Vatikáne v septembri 2013, aby boli bytostne katechétami, nie aby pracovali ako katechéti. Byť katechétmi je povolanie, nie robiť katechétu, ale ním byť, to znamená dať do toho svoj život. Viera je azda to najkrajšie dedičstvo, ktoré môžeme odovzdať. „Pomáhať deťom, chlapcom a dievčatám, mladým a dospelým, aby stále viac poznávali a milovali Pána je jedným z najkrajších dobrodružstiev výchovy.“ A Svätý Otec ďalej vyzýva, že jedna z periférií dnešného sveta sú deti, ktoré sa nevedia ani prežehnať. „Treba tam ísť!“, hovorí Svätý Otec v príhovore ku katechétom v septembri 2013

 

( Celý text možno nájsť na http://sk.radiovaticana.va)


       Svätý Otec ďalej pokračuje, že Boh je tvorivý, nie je uzavretý, a preto nikdy nie je skostnatelý. Prijíma nás, ide nám v ústrety, chápe nás. A preto aj katechéta sa má prispôsobovať okolnostiam, v ktorých má ohlasovať evanjelium, musí vychádzať von, nenechať sa opanovať strachom. Svätý Otec tu nemyslí už len na katechétu, ktorý učí deti náboženstvo, ale na celú Cirkev, ktorej úlohou je ohlasovať Krista. Citujem Svätého Otca: „Keď sme my kresťania uzatvorení v našej skupine, v našom hnutí, v našej farnosti, v našom prostredí, zostávame uzavretí a prihodí sa nám to, čo sa deje zakaždým, keď je niekto zatvorený. V uzavretej miestnosti sa hromadí potuchlina a vlhkosť. A ak je v tej izbe niekto zavretý, ochorie! Keď je kresťan uzatvorený vo svojej skupine, vo svojej farnosti, vo svojom hnutí, je uzavretý, stáva sa chorým. Ak kresťan vychádza do ulíc, na periférie, môže sa mu prihodiť to, čo sa prihodí na ulici hocikomu: nehoda. Koľkokrát sme už videli dopravné nehody. Ale hovorím vám: tisíc ráz dám prednosť Cirkvi v ktorej sú nehody pred takou Cirkvou, ktorá je chorá! Takej Cirkvi a takému katechétovi, ktorým nechýba odvaha riskovať pri vychádzaní von, a nie takému, čo študuje a všetko vie, ale je stále uzavretý. Tento je chorý. A niekedy je chorý od hlavy...“

 

       Spojenie s Kristom: Ježiš nás očakáva v bratovi a sestre, v jeho zranenom tele, v jeho utisnutom srdci, v jeho duši bez viery. Nemožno však zabúdať na spojenie s Kristom. Evanjelizátori, ktorí majú Ducha sú tí, ktorí sa modlia a pracujú. Bez dlhej adorácie, rozjímavého kontaktu so Slovom a úprimného dialógu s Pánom sú povinnosti zbavené zmyslu, oslabuje nás únava a ťažkosti a slabne horlivosť. Sväté písmo je zdrojom evanjelizácie. Štúdium Svätého písma musí byť bránou otvorenou všetkým veriacim, aby zjavené Slovo zúrodňovalo katechézu a všetky snahy o odovzdávanie viery. Svätý Otec adresuje výzvu, aby sme nezabúdali na učenie Katechizmu katolíckej Cirkvi.

feedback
Prihlásenie
Prihlásenie