Posielam vám srdečný pozdrav z milovanej Bolívie.

Viem, že mnohí na mňa myslíte a radi by ste počuli pár slov o tom, ako začínam žiť svoju novú misiu. Chcem sa s vami teda aspoň trochu podeliť s tým, čo je pre mňa nové, čo ma oslovuje, čo mnou pohýna za tie necelé dva týždne, čo som tu. 

 Milé spolusestry, rodinka, priatelia a známi!

      Posielam vám srdečný pozdrav z milovanej Bolívie.

Viem, že mnohí na mňa myslíte a radi by ste počuli pár slov o tom, ako začínam žiť svoju novú misiu. Chcem sa s vami teda aspoň trochu podeliť s tým, čo je pre mňa nové, čo ma oslovuje, čo mnou pohýna za tie necelé dva týždne, čo som tu.

Priletela som Bohu vďaka šťastlivo a nemala som cestou žiadne komplikácie. Na letisko v Cochabambe ma prišla čakať sr. Jordana, ktorá pochádza z Poľska a žije tu 25 rokov. Keď som ešte z lietadla pozorovala, aká je zem, hory a domy Bolívie, tak som vnímala tú inakosť, zmenu a povedala som si, tak v tejto „červenej zemi“ idem žiť. Cestou z letiska do mojej komunity som sa veľmi tešila, že vidím ľudí naživo, ktorých som doteraz videla iba na obrázkoch. Krásne farebné oblečenie, sombrero – klobúk, deti priviazané na chrbtoch mamičiek a hrajúce sa na ulici...  ale úplná jednoduchosť života. Cesta tu vedie iba poľná, a to sestry hovorili, že už je veľmi dobre, lebo keď tu začínali, nebolo ani cesty, ani svetla... a tak si ľudia svojpomocne vybudovali, čo mohli.

Nie som priamo v meste Cochabamba, ale v periférnej časti zvanej BARRIO. Sme tu 3 sestry a jedna postulantka. Spomínaná sr. Jordana z Poľska, sr. Cristína z Argentíny, ja a postulantka z Bolívie. Sestry tu majú vybudované veľmi pekné centrum pre deti a mládež a tiež pre pomoc ľuďom zdravotne. Každý deň prichádzajú do centra deti, aby sme im pomáhali s učením a písaním úloh. Mnohé z nich majú veľké problémy a zdá sa, že minimálne podmienky na to, aby sa mohli učiť doma. Tak som sa trochu s mojou biednou španielčinou zapojila pri počítaní matematiky, a tak by som im chcela vysvetliť postup, ale keďže neviem komunikovať, tak iba písaním som mohla pomôcť. Verím, že po kurze španielčiny to už bude lepšie. Tiež tu prichádzajú ženy, aby si mohli ušiť veci pre domácnosť. Sestry im ponúkajú šijacie stroje a tak to je pre maminy veľká pomoc.

Ľudia tu sú veľmi jednoduchí a v mnohom mi život tu pripomína moju skúsenosť z Rumunska. Je tu problém s vodou, ktorú si musíme kupovať. A tak sa snažíme ušetriť, ako sa dá. WC používame jedine vonku, práčka tu neexistuje. Ale sprchu používame. Každý dom má svoju cisternu v zemi, ktorá je naplnená kúpenou vodou. Ďalšia menšia cisterna je na streche, kde sa z veľkej cisterny napumpuje voda do tej menšej, aby sa cez deň vyhriala a mohla používať na umývanie riadov a sprchovanie.

Dole v meste je viacero trhov – tzv. Cancha, kde kupujeme ovocie, zeleninu a potraviny. Ľudia predávajú na ulici napr. ovocie, ktoré je priamo dovážané na trh, a teda lacnejšie ako v obchode. Veľa som toho ešte nevidela a neskúsila, tak viac povedať neviem. Jedno však môžem povedať – viem, že som na správnom mieste a veľmi sa mi tu páči. Jednoduchý život, ale uprostred ľudí a hlavne taký, ako ho žijú oni. V centre Cochabamby máme regionálny dom, ale momentálne v ňom nie sú sestry, lebo nás akosi ubúda, niektoré sú na štúdiách, iné na sabatickom roku ( rok telesného a duševného oddychu), a tak... ostal zamknutý. Veľmi ma však oslovuje, že hoci v meste sú lepšie podmienky na život, sestry ostali tu, v Barrio. Je tu nedostatok kňazov a vlastne k nám prichádza kňaz raz do mesiaca, aby mal omšu pre ľudí. My schádzame na sv. omšu do mesta 2x do týždňa, ale denne prijímame Eucharistiu. Tiež to vidím ako prispôsobenie sa životu, ktorý je tu. Aké sú podmienky, aké možností, ktoré môžem využiť, a ktoré sa dajú jedine prijať.

Z mojej izby mám krásny výhľad na hory a večer na osvetlenú časť Cochabamby. Máme tu práve jar, takže dni sú veľmi pekné, a tak sa smejem, že tento rok mám vlastne 2x leto. Sme v nadmorskej výške asi tak 2800 metrov, ale vôbec som nepocítila nejakú zmenu tlaku, alebo bolesti hlavy, či žalúdočné problémy. Takže sa mám naozaj dobre.

5.10.2015 začínam intenzívny kurz španielčiny, ktorý trvá 8 týždňov, 4 hod. denne od pondelka do piatku. Zasa sa zo mňa stáva študentka, aj keď som povedala, že študovať už nikdy viac J. Ale tak tomu sa nevyhnem a chcem sa naozaj venovať španielčine naplno, aby som mohla komunikovať a byť aj trošku nápomocná.

Pre dnešok je to odo mňa asi všetko. Tiež tu nemáme internet, tak ozvem sa len sem – tam J, ale mám vás vo svojom srdci a ďakujem každému z vás, za to, že ste súčasťou môjho života a že ste ho obohatili a obohacujete svojím ja.

Myslím na vás a spomeňte si aj vy, ak budete mať čas a chuť.

S láskou  Sára 

2015-5
2015 - 4
2015 - 3
2015 - 2
2015 -1
  • 2015-5
  • 2015 - 4
  • 2015 - 3
  • 2015 - 2
  • 2015 -1
  • feedback
    Prihlásenie
    Prihlásenie