Z misie z Papue Novej Guinei

Ako viete po návrate do Papuy som dva roky učila na Divine Word University v Madang.

 Milé sestry a priatelia,

     Srdečne vás pozdravujem v posledných dňoch Adventu.

     Po dlhom čase sa chcem s vami opäť podeliť s mojimi skúsenosťami a zážitkami z našej misie v Papue Novej Guinei.

     Ako viete po návrate do Papuy som dva roky učila na Divine Word University v Madang. Mala som na starosti hlavne predmety týkajúce sa rádia a rádiového vysielania ale tiež základy žurnalistiky a etiku. A to bola pre mňa poriadna výzva. Okrem toho sme budovali naše univerzitné rádio a veľmi sa teším že takmer dvojročne úsilie začalo prinášať svoje plody. S Božou pomocou sme zvládli inštaláciu vysielacieho zariadenia a pred niekoľkými mesiacmi konečne dostali aj licenciu. To bolo zrejme to najťažšie a mňa osobne to stálo veľa trpezlivosti. Posledné tri mesiace si študenti mohli vyskúšať svoje vedomosti a pratické zručnosti aj v živom vysielaní. Vysielali sme tri hodiny denne a verím že naše rádio bude v budúcnosti aj dobrým evanielizačným prostriedkom pretože možeme vysielať v okruhu 20km. Pripájam aspoň nejaké fotky.

    Samozrejme život na univerzite prináša veľa iných starostí a radostí. Zdá sa že z roka na rok je tu bohatší kultúrny život a študenti majú viac možností dobre sa zabaviť. Na nešťastie je to niekedy aj na úkor štúdia.V tomto akademickom roku sme dostali nového univerzitného kaplána, ktorý má napriek svojmu veku užasnú energiu a entuziazmus a zorganizoval mnoho stretnutí v skutočne ekumenickom duchu čim viac zjednotil našu komunitu  pretože tu máme zastúpených nikoľko kresťanských denominácií.

     Medzi najväčšie problémy s ktorými študenti zápasia sú násilie v rodinách, školné, alkohol a drogy. Napriek tomu, že situácia ohľadom rovnosti žien a mužov sa veľmi zlepšila, ženy stále veľmi trpia kvôli násiliu na nich páchanom. Dievčatá majú čoraz viac možnosí vzdelávať sa (tu na univerzite máme cielene viac študentiek ako študentov), majú viac sebavedomia, túžia po nezávislosti a to prináša veľké zmeny v spoločnosti. Muži pomaly strácajú svoje mocenské postavenie a to provokuje konflikty, násilie a vyššiu kriminalitu.

   Tento rok bol náročný pre niektoré oblasti PNG kvôli efektu El Ňiňo. Obdobie sucha bolo dlhé a skutočne bez dažďov takže ľudia trpeli nedostatkom vody a neskôr aj jedla pretože nebola úroda. V horách zakúsili veľké mrazy a pomrzla im úroda zemiakov, kau kau a všetkého čo ich vlastne živí. Bolo potrebné dovážať im aspoň ryžu aby prežili. Dôsledkz ešte nejaký čas potrvajú pretože nie je čo sadiť. Teraz už máme obdobie dažďov a prší takmer každý deň, a mz sa tešíme že všetko je opať zelené a kvitne.

     Život v mestách a tiež v dedinách popri hlavných cestách sa rozvíja a mení. Ešte pred dvoma rokmi som sa s vami delila, že deti v Papue nemajú hračky tak ako deti u nás, no teraz sú niketoré obchody plné hračiek, a tak isto second handy. Život ľudí hlboko v buši alebo na miestach ťažko prístupných akoby sa zastavil v dobe kamennej. Najhoršie je že vláda nerobí v tomto smere nič a ľudia tam zomierajú na choroby ktoré sú dnes ľahko liečiteľné. Všeobecne situácia zdravotníctva je veľmi biedna napriek veľkej finančnej aj odbornej pomoci zo zahraničia. Problémom je korupcia ale na niektorých miestach tiež nepochopenie ľudí a nedostatok ducha solidarity. Len pred dvomi týždňami naše sestry v Yampu zakúsili veľmi bolestnú situáciu. Spravujú tam zdravotné stredisko ktoré je veľmi dobre vybavené vdaka písaniu projektov a pomoci hlavne z Austrálie. Jedna časť kde bola kuchyňa a sklad začala horieť. Ťažko povedať čo požiar zapríčinilo, ale ľudia ktorí dobehli z okolia neprišli pomôcť ale pobrali a odniesli to čo sa zachránilo. Nemocnica zostala takmer bez liekov a jedla ktoré bolo už nakúpené pre pacientov zostávajúcich v nemocnici aj cez sviatky. Sestry museli stredisko zavrieť no ľuďom sa to nepáčilo a vyhrážali sa. Dokonca tam bol a fyzický útok na sestry. Toto je tá bolestná stránka misií keď si ľudia nevážia čo majú a keď si nevážia jeden druhého. Takéto momenty v nás vyvolávajú otázky a pochybnosti či to má všetko zmysel, ale dôvera v Toho ktorý nás povoláva vždy dodá silu a posilní rozhodnutie pokračovať. V takýchto chvíľach si tiež povieme, že treba myslieť pozitívne a tešiť sa z každodenných radostných a príjemných maličkostí.

    Mňa osobne čakajú v budúcom roku veľké zmeny. Na moju vlastnú žiadosť som skončila moju prácu na univerzite. Najhlavnejším dôvodom je že cítim že Pán ma volá do inej služby.  A to citim už od mojej probácie v Austrálii. Začiatkom januára sa sťahujem do hôr, do Goroka, kde budem pracovať v Dome modlitby (House of prayer). Je to taký malý exercičný dom = projekt SVD a SSpS. Posledné tri roky tam bol len SVD pater. V novembri som absolvovala kurz duchovného doprevádzania v Port Moresby a dúfam že v budúcnosti sa ešte naskytne príležitosť nejakých iných kurzov. Už mám tiež naplánovaných niekoľko workshopov, koré budem v budúcom roku dávať. Keďže som koordinátorkou JPIC verím že konečne budem mať aj viac času pracovať na tomto poli a bzť viac v kontakte s jednoduchými ľuďmi. 

   Z celého srdca vám chcem poďakovať za vaše modlitby, za správy, ktoré dostávam z našej slovenskej provincie a aj za vaše osobné povzbudenia. Nariek tomu že papua sa stala mojím novým domovom je to vždz príjemný pocit že som stále doma aj na Slovensku.

 Prajem vám všetkým požehnané vianočné sviatky prežité v radosti a pokoji ktoré prináša do našich sŕdc vtelená Láska.

  Sr. Jaroslava, SSpS

 

na hodine
sr.Jarka
študenti
štúdio
  • na hodine
  • sr.Jarka
  • študenti
  • štúdio
  •  

    feedback
    Prihlásenie
    Prihlásenie