Pozdrav z Papuy Novej Guiney.

Čas tak neuveriteľne rýchlo letí, na Slovensku ste začali nový školský rok a my tu v Papue posledný štvrťrok.

Ako si možno pamätáte v januári som začala moju novú prácu, či apoštolát v Dome modlitby v Goroka. Najskôr niečo o tomto mieste. Goroka je centrom Easter Highland Province a leží v nadmorskej výške 1600m. Je tu veľmi príjemné podnebie asi najlepšie v celej Papue známe ako „večná jar“. Mne skôr pripomína koniec alebo začiatok nášho leta. Cez deň sa teploty môžu vyšplhať do 30 stupňov a noci sú pomerne chladné. Je to dosť veľký rozdiel v porovnaní s Madang kde som pôsobila predtým. Podľa štatistík by tu malo žiť okolo 20 tisíc obyvateľov ale ťažko v skutočnosti povedať pretože posledné roky je v Papue pomerne veľká migrácia. Máme tu letisko, univerzitu, Melanézsky inštitút, továreň na spracovanie kávy a samozrejme Goroka má svoju typickú kultúru. Práve teraz v septembri, tak ako každý rok tu bude veľká kultúrna šou. Naša katolícka misia v Kefamo s farnosťou, Pastoračným centrom, Konferenčným centrom, Domom modlitby a odbornou školou je vzdialená od centra mesta asi 3 - 4 km.

Na podnebie som si zvykla veľmi rýchlo a na novú prácu tiež. Náš dom je malý, máme 8 jednolôžkových izieb pre ľudí ktorí k nám prichádzajú na do prevádzané duchovné cvičenia, duchovné obnovy alebo duchovné do prevádzanie. Máme týždne keď je plný dom, týždne keď máme len jedného či dvoch ľudí a dni keď nemáme nikoho. Tie využívame na malé opravy, upratovanie, kosenie trávy a podobne. Najbližších šesť týždňov tu bude skupinka kňazov ktorí tu budú mať vlastný duchovno-terapeutický program zakončený duchovnými cvičeniami.

Keď mám voľnú nedeľu, to znamená keď tu nie je nikto na duchovných cvičeniach rada idem na svätú omšu do okolitých farností spoznávať miesta a ľudí, a ich problémy. Ľudia z hôr sú iné ako ľudia s pobrežia, tvrdší, bojovnejší... napriek tomu nás vždy veľmi milo vítajú. Niektoré dediny sa stále spamätávajú z minuloročného veľkého sucha, keď prišli takmer o všetku úrodu a tento rok nemali čo sadiť. Je to v podstate ich jediné živobytie. Úrodu predávajú na trhu a peniaze šetria na školné pre deti no možno len 20% sa podarí dostať aj na strednú školu. Pred dvoma týždňami som išla do malej filiálky Kamaliky. Veľmi malý, chudobný kostolík. Páter Stan zo Spoločnosti Svätej Rodiny umožnil pred svätou omšou sviatosť zmierenia a ja som sa zoznamovala s ľuďmi. Prekvapilo ma keď páter po svätej omši vyhlásil aby stiahli všetky oltárne plachty a prikrývky že ich vezme oprať. Pani sediaca vedľa mňa si zrejme všimla môj prekvapený pohľad a povedala: „Páterko je veľmi dobrý, my tu nemáme dosť vody aby sme prali.“ A tak som pred kostolom začala vyzvedať ako si tam žijú, čo robia, ako sa majú deti a podobne. O deťoch vždy veľmi rady rozprávajú. Ich dedinka nemá v blízkosti rieku, potok ani žiadny prameň a to znamená že jediným zdrojom vody je dažďová voda. Predtým tam bol malý potôčik ale ten pred dvoma rokmi vyschol. Dažďovú vodu odchytávajú do vedier hrncov a iných nádob. Keď je však obdobie sucha ako práve teraz a dažďa nie je až tak veľa voda nestačí. K najbližšej rieke majú asi 4 km, tam chodia prať a keď neprší tak nosia odtiaľ aj vodu na varenie a pitie. Keď som sa pýtala čo by im pomohlo, odpovedali že keby si mohli dovoliť kúpiť 2-3 cisterny na vodu. No len dvaja mladí ľudia majú prácu v meste v čínskych obchodoch, ostatní žijú len z úrody. Ťažko našetriť na takú pomerne drahú záležitosť. Tak sme začali so sestrami rozmýšľať napísať projekt, s Božou pomocou sa nám hádam podarí niečo pre nich urobiť.

Nedávno sme tu mali vysviacku nového biskupa pre našu diecézu. Novým biskupom je poľský kňaz zo Spoločnosti Svätej Rodiny, p. Darius. Bola to veľmi milá slávnosť, na pomery v PNG pomerne dobre zorganizovaná. Prekvapením bolo že vysviacky sa zúčastnila aj mama a sestra p. Dariusa.

Ešte chcem spomenúť čas strávený v hlavnom meste Port Moresby kde som na takmer č mesiace nahradila našu sestru Moniku, ktorá mohla konečne ísť na dovolenku po štyroch rokoch. Pracuje v Xavier inštitúte ako koordinátorka inštitútu tak som ju tam v tomto na chvíľu zaskočila. Tento rok tam prebieha 10-mesačný kurz „Poznaj svoju vieru“, také ľahké základy teológie pre rehoľníkov. Máme tam 17 sestier a 5 bratov z rôznych kongregácii a rádov v rôznom veku a rôzneho vzdelania. Sestry bývajú tých 10 mesiacov v Inštitúte a bratia v ich komunitách v Bomana. Bomana je veľký komplex ktorý zahŕňa seminár, formačné komunity niekoľkých kongregácii ako aj SVD, strednú dievčenskú školu a XI. Xavier Inštitút bol založený Konferenciou Ženských reholi a ponúka kurzy pre rehoľníkov z PNG a Salomon Islands. Takže tento rok je to kurz Poznaj svoju vieru a budúci rok to bude 6-mesačný kurz pre rehoľníkov pripravujúcich sa na zloženie doživotných sľubov. Sestry a bratia majú každý týždeň seminár alebo workshop na rozličné témy s rôznymi prednášajúcimi. Ja som tiež učila tri kurzy týkajúce sa rehoľných sľubov. Okrem toho majú pravidelné duchovné do prevádzanie, delenie v skupinách, spoločné rekreácie a podobne. Bola to pre mňa veľmi obohacujúca skúsenosť žiť v takejto rozmanitej komunite a sama som sa veľa naučila. Pre mňa osobne to bol hlavne čas počúvania. Vypočula som si veľa životných príbehov, smutných i veselých, plných bolesti a utrpenia, ale aj radosti a nádeje. V každom z týchto rehoľníkov je skrytá túžba po naplnené, šťastí, túžba po Bohu..Bolo pre mňa cťou a obohatením počúvať... vďaka Bohu za túto príležitosť. Milé sestričky, ešte raz pozdravujem a z celého srdca ďakujem za vaše modlitby ktoré sú úžasnou duchovnou silou a povzbudením. Prosím o modlitby za našu PNG Provinciu, blížiacu sa generálnu vizitáciu a provinciálnu kapitulu. Aj ja na vás pamätám.

Ako sa hovorí, ak Pán Boh dá, uvidíme sa budúci rok.

Lukim yu!            Sr. Jaroslava


 Fotografia

 

003
001
002
x-default
x-default
  • 003
  • 001
  • 002
  • x-default
  • x-default
  •  

    feedback
    Prihlásenie
    Prihlásenie