Prvé dni na Filipínach.

Chcem sa s Vami podeliť o mojom novom domove, ktorým sa na 10 mesiacov stala provincia Filipíny juh. Práve tu som dostala možnosť pripraviť sa na zloženie doživotných sľubov.

 Milé sestry, známi, priatelia misií a dobrodinci,

ďakujem Vám za lásku, modlitby a obety, ktorými ma podporujete, ale všeobecne i  misie a misionárov. Chcem sa s Vami podeliť o mojom novom domove, ktorým sa na 10 mesiacov stala provincia Filipíny juh. Práve tu som dostala možnosť pripraviť sa na zloženie doživotných sľubov.

Pri písaní tohto listu si uvedomujem, koľko máme v našej krásnej slovenčine dĺžňov a mäkčeňov. Je to celkom namáhavá práca napísať s tou všetkou diakritikou jeden list. Nemožno tu prepnùť klávesnicu na slovenský jazyk, tak osobitne mi treba každé písmeno vkladať iným spôsobom. Aj toto je spojené so zmenou kultùry, krajiny, jazyka, klímy, jedla, či časového pásma. Som rada, že to môžem zažiť. S tým náročným, čo mi táto zmena prináša, ale samozrejme s tým krásnym, sa snažím deliť hlavne s Ježišom. On načùva, posilňuje.

1.septembra som priletela do mesta Cebu. Je to veľké prístavné mesto. Oficiálnym jazykom je v krajine angličtina a tagalog / Filipino/. Ale v tejto časti krajiny sa používa jazyk Cebuano, známy tiež ako Visayan alebo Bisaya. Nachádzam záľubu učiť sa jednoduché frázy. Napr. Salamat – ďakujem, Kumusta ka - Ako sa máš? Ale to len tak pozvoľna. Všeobecne komunikujeme v angličtine. Občas mi robí ťažkosti, neviem sa vyjadriť.

Jeden mesiac budeme bývať v provinciálnom dome, potom sa presťahujeme do menšieho domčeka, ktorý teraz prechádza nevyhnutnou renováciou. Píšem “my”, pretože je nás tu 7 sestier v dočasných sľuboch, ktoré sa budeme spoločne pripravovať. Skupinu tvorí: sr. Soo – min z Južnej Kórey, sr. Huyen, sr. Hoa a sr. Lan z Vietnamu, sr. Maricel z Filipín Juh, sr. Svitlana z Ukrajiny a ja zo Slovenska. Takže celkom pestrá skupinka. Teším sa!

V mojich začiatkoch sa snažim všetko okolo seba pozorovať a načùvať. Uvedomujem si, aké je to pre ľudí, ktoré prídu do našej krajiny a potrebujù si zvyknùť na to, čo nám je celkom prirodzené. Fauna a flóra je tu skutočne bohatá. V noci počujem zvuky mnohých vtákov. A po stene nám bežne chodia male jašteričky, známe pod menom lizard. Sù neškodné. K jedlu máme pravidelne tropické ovocie. Spomeniem len niektoré, lebo ich názvy si zapamätať este neviem- rôzne druhy banánov, papája, rambutan, avokádo, arašidy v surovom alebo varenom stave, jackfruit. Ochutnala som už aj typické pečené prasiatko, tzv. Lechón/ lečón/.

V posledné dni pravidelne prší, tak sa trochu ochladilo, a vzduch sa osviežil. Ináč je tu veľmi teplo a vlhko. Časový posun je tu 6 hodín. Cítim ráno alebo doobeda ùnavu, zvlášť keď sa mi v noci nedarí spať alebo prídu komáre. Ale už si celkom zvykám. Poobede majù v dome sestry siestu, tak si trocha zvyknem pospať. Keď u vás je 23.hod v noci, u nás je 5 hodín ráno a začína byť vonku svetlo. Život tu začína veľmi skoro. O 6.hod. ráno je premávka na cestách už dosť hustá. Typickým verejným dopravným prostriedkom je jeepny/ džípny/. Cestovala som už s ním. Na jeepny je často vidieť veľký obraz Ježiša. Keď chcete vystùpiť, zakričíte: “Para!” Musela som si v ňom skloniť poriadne hlavu. Na pomery ľudí som dosť vysoká. Sestry sa ma na začiatku aj pýtali, či mi je posteľ dosť dlhá. Delili sa so skùsenosťou, že tu bola na návšteve jedna sestra a pri odchode sa podelila, že si pod nohy podkladá ešte stoličku. V mojej izbe je mi posteľ akurát. Bohu vďaka.

5.septembra sme mali oficiálny začiatok našej probácie. Pri večernej liturgii nám provinciálna predstavená sr. Maria Elizabeth Ello /alebo jednoducho sr. Beth, SSpS/ každej zapálila plameň na sviecach, počas čoho sme prosili o dary Ducha Svätého. Sviece sme za piesne položili na zem okolo obrazu Trojice, nakoľko je práve Ona patrónom tejto provincie. Celù liturgiu pripravila sr. Ewa Lydia, ktorá je našou majsterkou. Sestry nás na záver požehnali.

Pomaly spoznávam život provincie, jednotlivé sestry a ich apoštoláty. V našom dome bývajù aj študenti, ktorí navštevujù stredné alebo vysoké školy. Páči sa mi, že stolujeme všetci spoločne v našej jedálni.  Na sviatok Narodenia Panny Márie, 8.septembra, sme boli osláviť ôsmy rok existencie Domu dobrého Samaritána/ Balay Samaritano/. Je to dom, kde deti z ulice dostanù pravidelne stravu. Tiež sa pre nich pripravia hry, je tu voda, učia sa tu. Pomáhajù viacerí dobrovoľníci. Stretla som medzi nimi aj dievčinu z Dánska. Mnohí ľudia žijù v chudobných podmienkach. Sestry sa snažia podporiť stravou zvlášť deti. Tie žijù na ulici alebo so svojimi rodinami z rôznych materiálov vyrobených domčekov. Je tu veľmi rozšírený obchod s drogami. Aj tieto deti fetujù drogu, ktorù dostať veľmi lacno, ale potajme - je zakázaná. Je to pre nich možnosť zabudnùť  na prítomnosť, hlad, a zapadnùť medzi rovesníkov, kde sa cítia prijatí. Posielam zopár fotiek detí.

Lùčim sa s vami a prajem vám Božie požehnanie, radosť a pokoj. Nakoniec príhoda: Pýtala som sa jedného dievčatka z chudobnej štvrte, aké hry sa hrávajù. Myslela som. ako Zlatá brána u nás. Ona na mňa trocha zarazene pozerá a ukazuje prázdne ruky. Možno sme sa nepochopili jazykom a je to o iba mojom dohade, ale vraví, že oni nemajù hry. Myslela, že sa pýtam na hračky. Nakoniec mi ukázala, ako si jednu hru vytlieskavajù rukami proti sebe. A neskôr hovorí: I am happy. / Som šťastná./

 Mám vás rada!

 Sr. Katka, SSpS


 

Fotografia 

 

013
012
011
010
009
007
006
005
003
004
002
001
  • 013
  • 012
  • 011
  • 010
  • 009
  • 007
  • 006
  • 005
  • 003
  • 004
  • 002
  • 001
  •  

     

    feedback
    Prihlásenie
    Prihlásenie