Pozdrav z horúcich Filipín

Srdečne Vás pozdravujem z horúcich Filipín. Začína tu už pomaly leto a slniečko už pripeká. Ja naberám na farbe a približujem sa trocha k tej filipínskej.

Niektorí Filipínci na rozdiel od Európanov sa pred slnkom skrývajú. Používajú tiež rôzne krémy, aby ich pleť bola belšia. Často chceme práve to, čo nemáme.

Od posledného listu sa udialo veľa vecí. Provincia Misijných sestier Filípiny Juh oslavuje tento rok 25 rokov svojej existencie. Taktiež posledný mesiac som navštívila dve komunity sestier na ostrove Mindanao a Leyte. Uplynulý čas bol pre mňa príležitosťou vstupovať viac do svojich skúseností, myšlienok a pocitov. Nebolo to vždy jednoduché. Boh ma povzbudzovalk akceptácii, vďačnosti a vnútornej slobode. Ak niekedy je niečo ťažké prijať ako dar, je tu príležitosť niečo sa z toho naučiť, niečo pochopiť…. Snažím sa neustále objavovať Život v sebe a okolo seba. Život, s veľkým ž, teda Boha. Zastavím sa na chvíľu a vidím krásu v jednoduchom pohybe zeleného konárika na strome oproti môjmu oknu. Mám byť za čo vďačná, mám oči,  ktoré vidia…. Niekedy je skutočne ťažké zdvihnúť oči, srdce, keď prichádza choroba, alebo iná udalosť, ktorá nás napĺňa bolesťou, strachom, obavou o seba a tých najdrahších. Nie sme však nikdy sami…. Čo nás môže odlúčiť od Božej lásky?

Kvôli našej praxe sa naša skupina 7 sestier, pripravujúca sa na večné sľuby, rozdelila na 2 podskupiny, 4 a 3 členov. A tak som sa, spolu so spolusestrou Lan z Vietnamu a sr. Soomin z Kórey, vydala 13. februára na ostrov Mindanao. Bol to pre mňa prvý zážitok cestovať dlhšie loďou. Plavili sme sa počas noci asi 11 hodín. Nemohla som chvíľami spať, lebo som chcela byť na otvorenej palube. A vidieť mesto Cebu, ktoré opúšťame, vlny, ktoré narážajú na loď, mesiac, vychádzajúce slnko, okolité ostrovy. Cítila som, aké je to zanechávať niečo za sebou a vydávať sa do neznáma. Na Valentína sme sa priplavili do mesta Cagayan de Oro a odtiaľ autom do mestečka Malitbog v provincii Bukidnon. Dom komunity sestier je spojený s internátom. 14 dievčat vo veku 12 - 20 rokov. Sestry od roku 2011 pracujú s pôvodnými obyvateľmi Filipín, s ľuďmi z kmeňa Higaonon.( IPP – Indigenous peoples apostolate). Ľudia tohto kmeňa žijú často v horách, v roztrúsených dedinkách. Odtiaľ pochádzajú aj naše dievčatá z internátu. Dievčatá majú v dedine možnosť študovať na high school, čo je u nás druhý stupeň ZŠ a stredná škola.  

V sobotu sme sa vydali navštíviť miesto, kde naše sestry pracujú s IP. Po asi hodinovej ceste terénnym autom nájdeme vo vrchoch malú dedinku Bayava. Prístup možný pešo, motorkou, na zvierati carabao alebo terénnym autom. Cesta je chvíľami veľmi bahnitá, po daždi. V dedinke býva 12 rodín. Vybrali si skutočne nádherné miesto na bývanie. Obdivujem krásu prírody, kaňony, more. Je tu problém s nelegálnym vyrubovaním lesov. Stromov tu nájdete málo. Farebná budova v strede dediny je škola, ktorú zriadili sestry SSpS. Momentálne ju navštevuje 42 detí ( materská škola a 1 - 4. stupeň ZŠ ). Popri klasických predmetoch sa deti učia tradície svojho kmeňa. Okrem školy je tu tkáčska dieľna. Misiou sestier je pomôcť zachovať kultúru, tradície, rituály, tance a spevy tohto kmeňa.. Život ľudí je tu jednoduchší. Domy sú postavené z bambusu a dreva. Ľudia nemajú elektrinu. Voda v strede dedinky zavedená cez hadicu. Sladké zemiaky, kasawa sú základnou potravou pre týchto ľudí. Nie sú tu podmienky na pestovanie ryže. Pre žiakov je poskytnutý teplý obed. Väčšinou je to pre nich jediný prístup k ryži. Často idú deti spať bez večere – nie sú prostriedky. Sestry sa snažia poskýtnúť žiakom školské pomôcky. Každý zošit, či pero je tu vítané...  Dôvod našej návštevy bol v tento deň veľmi špeciálny. Sestry chceli osláviť 25 rokov provincie s ľuďmi z kmeňa Hikidnaon. Oni sú tiež súčasťou život sestier, a preto bola možnosť spolu sa radovať. Sv. omša, spev  a tance žiakov, hry pre deti, ktoré pripravili mladí dobrovoľníci, obed. Zbierka oblečenia mala tiež úspech. Deti i dospelí „rozchytali“oblečenie. A to bol len secondhand. Bolo vidno radosť, ktorú majú z toho, mála. Na toto miesto som sa dostala ešte raz. Tentoraz fúkal silný vietor. Zima „vchádzala do kostí“. Mala som bundu, ktorá ma chránila. Mnohé deti len tričká a krátke nohavice, niektoré bez sandálov. Triasli sa od zimy. Poodišli sme kúsok od dediny pozrieť výhľad. Sprevádzali nás. Spolu s nimi sme su urobili zopár fotiek.... Bola som vďačná za krásu prírody a ľudí, ktorých som mala možnosť stretnúť, za naše sestry, ktoré prijali výzvu pracovať s týmito ľuďmi a žijú s nimi, za radosť, ktorú som zakúsila.

Videla som aj život ľudí na vidieku…. Pán farár z Malitbogu je okrem farského kostola zodpovedný za 50 ďalších kaplniek.V niektorých je slúžená sv. omša len raz v roku. Ľudia nemajú prístup k Eucharistii každý deň. V jeden  deň nás zobral so sebou navštíviť dve kaplnky. Do týchto oblastí nevedie asfaltka. Ak tak, len kúsok. Cestujeme terénnym autom.  Cestou nás míňajú motorky. Prichádzame do dedinky, kde je kaplnka…. Jednoduchá z dreva. Ako zvon na zvolávanie veriacich použijú niečo kovové alebo kameň, ktorým bijú na plech. Ľudia majú zvyk, že ako obetné dary sú prinesené dopestované plody- banány, kasawa, tekvica a …. Tu som spoznala ďalšie druhy zeleniny a niektoré ani neviem, ako sa volajú. Pri jej varení si uvedomujem, ako môže byť pre cudzincov a naše sestry, ktoré prichádzajú do Európy, náročné variť jedlo zo surovín, ktoré nepoznajú.Po sv. omši nám dedinčania ponúkali jedlo, ktoré pripravili. Je slušné ochutnať, veď sa namáhali pre nás. Často zabijú vlastnú sliepku… Tu som prvý raz ochutnala aj kuracie nohy, nie stehno, ale chodidlá kury = chicken feet. Myslím, že u nás to skončí  v odpade alebo pre zvieratá. Zažila som štedrosť a pohostinnosť ľudí, videla ryžové polia, brodila sa cez potok, ktorý je prístupovou cestou do jednej z dediniek, zahrala basketbal s mládežou. Filipínci milujú basketbal. Kúsok priestranstva a je tu kôš na basketbal. Aj v mestečku pred naším domom…

Naučila som sa aj lekciu z fyziky - po návrate do nášho domčeka som mala mokré nohy a bolo mi chladno. Túžila som sa osprchovať teplou vodou. Tá tu málokedy tečie z kohútika. V lete ani nechýba, veď je horúco, ale v období dažďov je niekedy poriadne chladno. V dedinách sú často studne, ktoré slúžia na umývanie, pranie. Alebo je v dome zavedeny vodovod. Ale iba studená voda. Ak chceš teplú vodu a máš prostriedky, môžes použiť rýchlovarnú kanvicu alebo ohrievač, ktorý zapneš do elektriny a vložíš do vody. Napustila som si vedro s vodou a vložila ohrievač. Po čase som chcela vedieť teplotu vody. Čo ma fyzika nenaučila, život ma naučí. Voda je, prosím pekne, vodivá. Kopla ma elektrina…hihi. Nabudúce to už týmto spôsobom skúšať nebudem.

Po 2 týždňoch sa naše skupiny sestier vymenili. Zamenili sme Malitbog za prímorské mestečko Tacloban na ostrove Leyte. Tentoraz sme sa z Cebu plavili menšou loďou a potom dodávkou. Mesto je známe Super tajfúnom Yolanda, ktorý 8. novembra 2013 zasiahol Filipíny a zanechal za sebou prinajmenej 6,300 ľudí mŕtvych. Podľa OSN bolo touto katastrofou postihnutých 11. miliónov ľudí. V komunite nachádzame 4 sestry. Dve z nich pracujú ako učiteľky v neďalekom lýceu Spoločnosti Božieho Slova. Súčasťou ich práce je aj duchovná služba študentom. Dve sestry boli počas tajfúnu prítomné v meste. Počúvame zážitky. Po našej prechádzke zasiahnutej oblasti nachádzame piliere budov, ktoré tu voľakedy boli. Rybári si znova vystavili svoje jednoduché domčeky, ale mnohí z nich boli presídlení do bezpečnejšej zóny. Tá sa však nachádza ďaleko od centra mesta, od mora, ktoré bolo ich živobytím. Tieto unimobunky rybárov vytvárajú malé mestečko. Chýba tu však základná infraštruktúra. Niektoré časti nemajú ešte elektrinu. Najbližšia základná škola nemá kapacity na prílev toľkých nových žiakov. A tak niektorí cestujú do svojej starej školy, ktorá je však “od ruky”. Pitná voda je každý deň dovážaná v cisternách. Na začiatku obydlí sme videli detské ihrisko. Apoštolát Misijných sestier sa po tajfúne Yolanda stala práca s tými, ktorí prežili, s najzraniteľnejšími. SSpS darovala rybárom 125 lodí na rybolov a pedicaby, ktoré slúžia ako dopravné prostriedky. Okolo 150 detí, nazývaní Assisted learners, sa stali podporovanými študentami SSpS. Každú sobotu prichádzajú deti a mladí na jedno miesto, ktoré slúži ako centrum. Po modlitbe, občerstvení dostanú peniaze, štipendium, ktoré im počas týždňa slúžia na transport do školy, obed a školské pomôcky. Z rodiny môže byť podporované iba jedno dieťa. Jedno mladé dievča sa s nami delí, ako je vďačná za podporu, ktorú dostáva. Rodičia nemajú dostatok peňazí. A takto môže pokračovať v štúdiu. Často tu stretávam deti a mladých z chudobných rodín, ktoŕi si vážia, ak môžu chodiť do školy. Vzdelanie je pre nich šanca dostať prácu a tak vízia na lepšiu budúcnosť. Počas týždňa navštevujeme niektoré deti v škole. San Jose elementary school. Sociálnymi pracovníčkami je kontrolovaná ich dochádzka. Za jeden vynechaný deň je krátené ich štipendium. Veľmi rýchlo sa stávame centrom pozornosti. Predstavujeme sa v triedach a deti sa pýtajú, ako sa povie “Dobré ráno” vo vietnamčine, kórejčine, či slovenčine. Je pre nich zážitkom stretnúť cudzincov. Často sa ma pýtajú: “Are you Americana?” Biela pleť pre nich automaticky znamená Ameriku a peniaze. Mala som tak príležitosť rozširiť ich obzory o existenciu nášho krásneho Slovenska.  Počas týždňa navštevujeme domy rybárov. YSFA = Yolanda survivors fishermen association. Pod týmto menom podporujeme živobytie rybárov, ktorí prežili tajfún Yolanda a ktorí sa okrem rybolovu venujú chove ošípaných, predaju potravy pre zvieratá, predaju ryže, či iných pokrmov, farmárčeniu. Som vďačná za možnosť vstúpiť do života tychto ľudí, byť svedkom jednoduchších podmienok, v ktorých žijú, ale aj ich viery, radosti a schopnosti sa otriasť po prežitej kalamite. Som vďačná za naše sestry a dobrodincov, ktorí podporujú vzdelávanie a živobytie túchto ľudí. Som vďačná za možnosť stretnúť deti a mládež a spoločne vydať svedectvo o našej krajine, či povolaní. Som vďačná za ochranu Panny Márie počas našej cesty. Som vďačná za … všetky milosti….

Prajem Vám požehnaný čas pôstu a radostné Vzkriesenie. Ďakujem za Vaše modlitby a naďalej o ňu prosím, zvlášť počas času našich 30 dňových duchovných cvičení, ktoré začneme na Veľkonočnú nedeľu 16.apríla. Nech Pán naplní Vaše srdcia a životy milosťou, ktu práve teraz najviac potrebujete…

V modlitbe a láske Ducha Svätého s Vami spojená Katka, SSpS


Fotografia

012
015
x-default
001
x-default
x-default
x-default
049
x-default
x-default
051
004
x-default
005
028
006
029
007
030
008
x-default
011
x-default
x-default
013
034
x-default
035
x-default
x-default
x-default
x-default
x-default
x-default
x-default
x-default
x-default
x-default
x-default
x-default
045
x-default
047
  • 012
  • 015
  • x-default
  • 001
  • x-default
  • x-default
  • x-default
  • 049
  • x-default
  • x-default
  • 051
  • 004
  • x-default
  • 005
  • 028
  • 006
  • 029
  • 007
  • 030
  • 008
  • x-default
  • 011
  • x-default
  • x-default
  • 013
  • 034
  • x-default
  • 035
  • x-default
  • x-default
  • x-default
  • x-default
  • x-default
  • x-default
  • x-default
  • x-default
  • x-default
  • x-default
  • x-default
  • x-default
  • 045
  • x-default
  • 047
  •  

     

    feedback
    Prihlásenie
    Prihlásenie