Neopakovateľný dar

Zažila som obohacujúci čas prežitý v našej medzinárodnosti, poznávania filipínskej, vietnamskej, kórejskej, ukrajinskej a poľskej kultúry.  Učili sme sa láske, trpezlivosti, vzájomnej ohľaduplnosti, porozumeniu, keď sa naše jazyky plietli.

Milovaní, po krásnych 10 mesiacoch probácie som sa vo štvrtok 6. júla vrátila na naše krásne Slovensko. Čas strávený na Filipínach bol pre mňa veľkým darom.

Posledný mesiac sme navštívili ostrov Bohol, na ktorom je veľa pekných miest pre turistov. Pre nás to bolo zhodnotenie nášho programu, oddych pri mori, posilňovanie našich vzťahov a zároveň pomaly rozlúčka. Zažila som obohacujúci čas prežitý v našej medzinárodnosti, poznávania filipínskej, vietnamskej, kórejskej, ukrajinskej a poľskej kultúry.  Učili sme sa láske, trpezlivosti, vzájomnej ohľaduplnosti, porozumeniu, keď sa naše jazyky plietli. Veď tak blízko je medzi infection and injection! Ochutnala som pochúťky týchto kuchýň a spoznala duchovne krásnych ľudí, svoje spolusestry. Som obdarovaná a milovaná.

Keď som tak bola na večernej pláži na horespomenutom ostrove, videla som aj turistov. Áno, kokosové palmy, krásne more a pláže mi hovorili, že som ako na dovolenke. Ten čas mi bol daný ako úžasný dar. Delím sa s pár fotografiami. Môžete vidieť Chocolate hills. Keď je obdobie sucha, tráva na nich je hnedá a pripomína čokoládu. Opičky Tarsier sú veľmi plaché. Maličké ako zavretá dlaň. Ale fascinovali ma nielen ich veľké oči, ale ich ruky, úplne ako ľudské, s dlhými prstami.  Naši spolubratia verbisti prejavili voči nám veľkú pohostinnosť počas spoločne strávenej večere. Spoločnosť Božieho Slova má na ostrove Bohol vlastnú školu a nemocnicu. Naše sestry spravujú tiež Holy Spirit school v meste Takbilaran. Navštívili sme túto školu a ja som sa cítila ako doma v interakcii so žiakmi. Jeden chlapec pozrie na mňa a hovorí: „Vy ste asi najvyššia osoba, akú som v živote stretol.“ Vyčaril mi úsmev na tvári. Filipínci majú veľmi radi „bielych“ ľudí a bola som pre nich „so beautiful“. Toľko ráz som to počula, ako za celý život nie. 3. júla sme oficiálne uzavreli náš program a rozlúčili sa so sestrami v provinciálnom dome. Toľko smiechu a radosti! Celkovo posledné dni boli naplnené rozlúčkami, zvlášť s našimi apoštolátmi. Za ten čas, čo som sa neozvala, sa veľa zmenilo. Ľudia z dumpside Umapad boli požiadaní opustiť smetisko, ktoré pre nich slúžilo ako domov. Pôdu kúpil nejaký investor, ktorý tam bude stavať. Ľudia odišli, kde mohli. Ktorí nemali žiadne prostriedky, sa presunuli na hlavné smetisko trocha obďaleč. Iným bola ponúknutá pôda kúsok od mora. Tu si postavili z dreva na koloch jednoduché obydlia. Na kolkoch, lebo to nie je pole, kde sa dá bývať, ale stojaca rieka s množstvom komárov, potom kríky s množstvom tŕňov, ktoré vysekávajú. A keď sa zdvíha hladina mora, tak vodu majú po pás. Ale ľudia bojujú ako vedia. Nemajú inej možnosti. Deti chodia do školy, keď môžu. Začal sa im nový školský rok. Svojpomocne si na novom mieste vybudovali aj menšiu kaplnku. Tu nás čakajú každú sobotu poobede. A sr. Ewa ošetrí drobné rany. Tých je tu požehnane. Ľudia majú problém s vodou a tak sa od tepla vyhadzujú na tvári detí niečo ako vyrážky alebo vredy. Ľúbim týchto ľudí. Oni ma učia, čo je to jednoduchosť, štedrosť, nevzdávanie sa.Centrum Balay Samaritano pre pouličné deti a opustených starých ľudí prešlo tiež rekonštrukciou a k novému školskému roku otvorilo svoje obnovené brány. A nakoniec rozlúčky so sestrami, s ktorými som žila. 05. júla sme sa celá skupina - sr. Soomin, sr. Hoa, sr. Huyen, sr. Svitlana, sr. Lan, sr. Maricel a ja vydali na našu cestu do našich provincií zložiť doživotné rehoľné sľuby. Som vďačná sr. Ewe Lidii, ktorá nás počas tohto času sprevádzala. I am so blessed! Áno, som tak požehnaná. Mám čo jesť, kde spať, rodinu, spoločenstvo okolo seba, som zdravá, milovaná.... otvárajme svoje oči na toľké požehnania a buďme vďační. To je jedna z ciest, ktorej som sa učila v tom vzdialenom svete. Druhá je, žiť prítomnosť. To je jediný život, ktorý mám. Vôňa kvetov, teplo slnka, objatie človeka, čerstvý vzduch, to je úžasná realita. Prílišné plány a obavy z budúcnosti, či vina, neodpustenie z minulosti otravujú môj život. Chcem to pre seba? Chceš to pre seba? Boh ma miluje a darúva mi život.

Milovaní, kráčali ste so mnou tento čas, som Vám veľmi vďačná za Vaše modlitby, podporu a lásku. Čaká ma teraz krok, pre ktorý som sa rozhodla. Darovať svoj život verejne Bohu zložením sľubu čistoty, chudoby a poslušnosti. Vložiť sa celá s dôverou do náručia nášho Boha. Prosím naďalej o Vaše sprevádzanie. Ja Vás nosím v srdci a ponúkam Vás a Vaše ťažkosti tomu, ktorý nás nikdy neopustí.

S láskou            sr. Katarína, SSpS


Fotografia

oznamko katka
001
x-default
003
x-default
x-default
006
x-default
007
x-default
010
012
011
013
014
015
016
017
018
019
020
  • oznamko katka
  • 001
  • x-default
  • 003
  • x-default
  • x-default
  • 006
  • x-default
  • 007
  • x-default
  • 010
  • 012
  • 011
  • 013
  • 014
  • 015
  • 016
  • 017
  • 018
  • 019
  • 020
  •  

     

    feedback
    Prihlásenie
    Prihlásenie