Príbeh na povzbudenie od Bruna Ferrera

Ale s tým kúskom, čo mám, môžem poslať svetlo, pravdu, pochopenie, dobro, nehu do temných kútov ľudského srdca.

    Jeden pán profesor skončil svoju prednášku a ako vždy sa opýtal: "Sú nejaké otázky?" Ozval sa jeden študent: "Pán profesor, aký zmysel má život?" Niektorí sa už chystali odísť a ktosi sa zasmial. Profesor sa na zvedavca zadíval, či to myslí vážne. Bolo to tak.

Skôr, ako prehovoril, vytiahol z vrecka náprsnú tašku, vybral z nej oválne zrkadielko, nie väčšie ako minca a povedal: "Za vojny som bol ešte dieťa. Raz som na ceste zbadal rozbité zrkadlo. Vybral som si najväčší čriepok a začal som sa s ním hrať. Mal som veľkú radosť, že sa mi podarilo zamieriť slnečný lúč do najtmavšieho kúta, kam slnko nikdy nezažiarilo - do hlbokých dier, prasklín a skrýš. Ten kúsok zrkadielka som si nechal.Keď som vyrástol, pochopil som, že to nebola len detská hra, ale metafora toho, čo môžem v živote urobiť.
Aj ja som iba úlomok zrkadla, ktoré celé nepoznám.


Ale s tým kúskom, čo mám, môžem poslať svetlo, pravdu, pochopenie, dobro, nehu do temných kútov ľudského srdca - a tak niečo v niekom zmeniť. Možno to uvidia aj iní a budú to robiť tiež. V tom je pre mňa zmysel života."

feedback
Prihlásenie
Prihlásenie