Pápež František udeľuje jubilejné odpustky v Roku milosrdenstva

         „Prial by som si, aby jubilejné odpustky zasiahli každého ako ozajstná skúsenosť Božieho milosrdenstva“

 – píše pápež František vo svojom liste adresovanom Mons. Rinovi Fisichellovi, predsedovi Pápežskej rady na podporu novej evanjelizácie, k udeleniu odpustkov počas nastávajúceho Jubilea milosrdenstva.

            Ako píše Svätý Otec, mimoriadny Svätý rok milosrdenstva sa blíži, a to je pre neho podnetom zamerať sa na niektoré body, ktoré sú podľa neho dôležité pre to, aby „slávenie Svätého roka bolo pre všetkých veriacich skutočným okamihom stretnutia sa s Božím milosrdenstvom.“ 

            „Je naozaj mojou túžbou, aby bolo Jubileum živou skúsenosťou blízkosti Otca, môcť sa takmer dotknúť rukou jeho nehy, aby sa upevnila viera každého veriaceho a aby sa tak ich svedectvo stávalo čoraz účinnejším.“

            Svoju myseľ obracia pápež František v prvom rade „na všetkých veriacich, ktorí budú milosť Jubilea prežívať v jednotlivých diecézach alebo ako pútnici v Ríme.“

         „Prial by som si, aby jubilejné odpustky zasiahli každého ako ozajstná skúsenosť Božieho milosrdenstva, ktoré prichádza všetkým v ústrety s tvárou Otca, ktorý prijíma a odpúšťa, úplne zabúdajúc na spáchaný hriech. Pre zažitie a získanie odpustenia sú veriaci povolaní urobiť krátku púť cez Svätú bránu, otvorenú v každej katedrále alebo v kostoloch určených diecéznym biskupom, a v štyroch pápežských bazilikách v Ríme, ako znamenie hlbokej túžby po skutočnej konverzii. Rovnako nariaďujem, aby v pútnických chrámoch, kde bola otvorená Brána milosrdenstva, a v kostoloch, ktoré sú tradične označované ako jubilejné, bolo tiež možné získať jubilejné odpustky. Je dôležité, aby bol tento okamih spojený v prvom rade so sviatosťou zmierenia a slávením Eucharistie s dôrazom na milosrdenstvo. Bude potrebné sprevádzať toto slávenie s vyznaním viery a modlitbou za mňa a za úmysly, ktoré nosím v srdci pre dobro Cirkvi a celého sveta.“

            Svätý Otec pamätá však aj na tých, ktorí z rozličných dôvodov nebudú môcť prejsť Svätou bránou, v prvom rade na chorých a osamelých starších ľudí, často v situácii, že nie sú schopní odísť z domu. Ako píše, „pre nich bude veľkou pomocou prežívať chorobu a utrpenie ako skúsenosť blízkosti k Pánovi, ktorý v tajomstve svojho utrpenia, smrti a vzkriesenia ukazuje cestu, ako dať zmysel bolesti a osamelosti. Žiť s vierou a radostnou nádejou tento moment skúšky, prijímajúc sväté prijímanie alebo zúčastňujúc sa na svätej omši a komunitnej modlitbe prostredníctvom rôznych komunikačných prostriedkov, to bude pre nich spôsob, ako získať jubilejné odpustky.“
           „Moje myšlienky smerujú tiež k väzňom, ktorí prežívajú obmedzenie svojej slobody“, pokračuje pápež.

         „Jubileum bolo vždy príležitosťou na veľkú amnestiu, navrhnutú tak, aby sa týkala mnohých ľudí, ktorí, aj keď si zaslúžili trest, uvedomili si vykonané bezprávie a úprimne túžia začleniť sa späť do spoločnosti dávajúc jej svoj čestný príspevok. Ku všetkým z nich skutočne prichádza milosrdenstvo Otca, ktorý chce byť blízko tým, čo najviac potrebujú jeho odpustenie. Odpustenie hriechov môžu získať v kaplnkách väzníc a zakaždým, keď prejdú dverami svojej cely, obrátiac myseľ a modlitbu k Otcovi, môže toto gesto znamenať pre nich prechod Svätou bránou, pretože Božie milosrdenstvo, schopné premeniť srdce, je tiež schopné premeniť závory na skúsenosť slobody.“
            Následne Svätý Otec v dokumente vyzýva, aby Cirkev znovu objavila v tomto jubilejnom čase bohatstvo obsiahnuté v skutkoch telesného a duchovného milosrdenstva.

           „Skúsenosť milosrdenstva sa v skutočnosti mení na viditeľnú vo svedectve konkrétnych znamení, ako nás učil sám Ježiš. Kedykoľvek, keď veriaci bude osobne prejavovať jeden alebo viac   z týchto skutkov, dosiahne jubilejné odpustky. Odtiaľ vyplýva záväzok žiť milosrdenstvo pre získanie milosti úplných odpustkov skrze moc Otcovej lásky, ktorá nikoho nevylučuje. Ide teda o jubilejné úplné odpustky, výsledok tejto udalosti, ktorá bude slávená a prežívaná s vierou, nádejou a láskou.“


          Jubilejné odpustky je napokon možné získať aj pre zomrelých, píše sa ďalej v liste: „S nimi sme spojení skrze svedectvo viery a lásky, ktoré nám zanechali. Ak na nich pamätáme pri slávení Eucharistie, môžeme sa za nich modliť vo veľkom tajomstve spoločenstva svätých, aby ich milosrdná tvár Otca oslobodila od všetkých stôp viny a mohla ich prijať k sebe do blaženosti, ktorá nemá konca.


            Jedným z vážnych problémov našej doby je určite zmena vzťahu k životu. Táto veľmi rozšírená mentalita spôsobila stratu povinnosti osobnej a sociálnej citlivosti voči prijatiu nového života. Dráma potratu je niektorými prežívaná s povrchnou uvedomelosťou, takmer bez toho, aby si boli vedomí vážneho zla, ktoré takýto čin so sebou nesie. Mnohí iní však naopak aj keď teraz prežívajú tento moment ako porážku, uvedomujú si, že nemajú inú cestu. Myslím najmä na všetky ženy, ktoré požiadali o potrat. Dobre poznám okolnosti, ktoré ich priviedli k tomuto rozhodnutiu. Viem, že je to morálna a existenciálna dráma. Stretol som sa mnohými ženami, ktoré nesú vo svojom srdci jazvu po tomto bolestnom a ťažkom rozhodnutí. To, čo sa stalo, je hlboko nespravodlivé; napriek tomu, len prijatím tej skutočnosti vo svojej pravde možno zabrániť tomu, aby stratili nádej. Nemôže byť odopierané Božie odpustenie pre každého, kto činí pokánie, najmä keď s úprimným srdcom pristupuje k sviatosti svätej spovede pre dosiahnutie zmierenia s Otcom. Aj preto som sa rozhodol, napriek všetkým protirečeniam, udeliť všetkým kňazom počas jubilejného roku fakultu rozhrešenia od hriechu abortu pre tých, ktorí sa ho dopustili a skrúšeným srdcom prosia o jeho odpustenie. Kňazi by sa mali pripraviť na túto veľkú úlohu, aby vedeli, ako spojiť slová naozajstného prijatia s reflexiou, ktorá pomôže pochopiť spáchaný hriech a naznačiť cestu autentického obrátenia pre dosiahnutie a prijatie skutočného a veľkorysého Otcovho odpustenia, ktorý všetko obnovuje svojou prítomnosťou.“

            Záverečnú úvahu venuje pápež František v liste k udeleniu odpustkov počas Jubilejného roku milosrdenstva tým veriacim, ktorí z rôznych dôvodov navštevujú kostoly spravované kňazmi Bratstva svätého Pia X. Ako píše „tento Jubilejný rok milosrdenstva nevylučuje nikoho“. Odvolávajúc sa na svedectvá viacerých spolubratov biskupov z rôznych miest, ktorí hovoria o dobrej vôli a sviatostnej praxi, pápež vyjadruje presvedčenie, „že v blízkej budúcnosti bude možné nájsť riešenie na obnovenie plného spoločenstva s kňazmi a nadriadenými tohto Bratstva.“ Ďalej píše:
            „Vedený potrebou odpovedať na dobro týchto veriacich, z môjho vlastného rozhodnutia ustanovujem, aby tí, ktorí v priebehu Svätého roku milosrdenstva pristúpia k sviatosti zmierenia u kňazov Bratstva svätého Pia X., dostali platne a zákonne rozhrešenie od svojich hriechov.“
            List k udeleniu odpustkov počas nastávajúceho Jubilea milosrdenstva uzatvára pápež František modlitbou: „Dôverujúc príhovoru Matky Milosrdenstva zverujem prípravu tohto mimoriadneho jubilea jej ochrane.“

( tkkbs, 2.9.2015)

feedback
Prihlásenie
Prihlásenie