Zomrela naša spolusestra sr. Arimatea, Mária Abrhanová, SSpS

 Sr. Arimatea, Mária Abrhanová, SSpS posilnená sviatosťou chorých vo veku 86 rokov a v 62. roku rehoľných sľubov, spojená s Kristom v návrate k Otcovi zavŕšila svoju misionársku službu dňa 15. decembra 2015.

 

 POSMRTNÉ SPOMIENKY

 Sr. Arimatea, Mária Abrhanová, SSpS

 

Narodená:                      17. 03. 1929                 Vlkas (okres Nové Zámky)

Vstup:                            15. 10. 1948                 Ivanka pri Nitre

Prvé sväté sľuby:         08. 12. 1954                 Horní Staré Město

Doživotné  sv. sľuby:   07. 12. 1960                 Bílá Voda

Zomrela:                        15. 12. 2015                 Ivanka pri Nitre

     Rodina Jána Abrhana a Alžbety, rodenej Tinákovej, prijala ako Boží dar sedem detí. Mária bola z nich najstaršia. Pokrstená bola v rodnom Vlkase a sviatosť birmovania prijala vo farskom kostole na Mani.

      Viera v tejto rodine sa žila prakticky - v skutkoch dobročinnej lásky a v prinášaní vzájomnej obety. V takomto prostredí vyrastala malá Mária, ako miláčik svojho otca, ktorý so svojim chatrným zdravím zaúčal svoju najstaršiu dcéru do tajomstiev, ale aj radosti z práce na domácom hospodárstve. Táto láska k prírode, ku všetkému živému, ale aj k práci, sprevádzala sestru Arimateu do konca jej života.

     Mária absolvovala päť tried ľudovej školy a tri triedy meštianskej školy v rodnej dedine Vlkas. Jej cesta k povolaniu bola inšpirovaná čítaním  časopisov. Mladá Mária rada čítala, okrem iného aj časopis Hlasy z domova a z misií a práve tam ju oslovila práca misionárov v zámorských misiách. Doma nepovedala  nič, sama navštívila Misijné sestry v Ivanke pri Nitre a zistila si, čo všetko potrebuje pre vstup do Kongregácie. Keď neskôr doma oznámila, že je prijatá do kláštora, všetci zostali veľmi prekvapení a otec povedal: „Všetci nech idú, ale ty zostaň doma“ – spomína si sestra Arimatea. Do Ivanky ma odprevadila mamka, cestovali sme vlakom,  lebo Vlkas nie je ďaleko.  

     Počas druhého roku jej noviciátu  - v roku 1950 – bola štátom nariadená likvidácia kláštorov. Sestry novicky sa mohli sami  rozhodnúť, či chcú zostať v reholi  alebo mali možnosť vrátiť sa domov. Vtedy nás bolo 23 a iba jedna sa rozhodla vrátiť sa domov, ostatné sme zostali, spomínala si sestra Arimatea. Sestry boli vyvezené do severných Čiech, kde pracovali v textilnej fabrike Texlen v Horním Starém Měste u Trutnova. Prácu zdolávali s ľahkosťou; boli mladé, zdravé a tvorili radostné spoločenstvo. Tu, za zatvorenými dverami kostola, sestra Arimatea skladala svoje prvé i všetky ostatné dočasné rehoľné sľuby chudoby, čistoty a poslušnosti v Misijnej kongregácii služobníc Ducha Svätého.  

    Vo fabrike Texlen pracovala do januára 1959. Potom bola preložená do Charitného domu v Bílej Vode u Javorníka, kde v decembri 1960 zložila svoje doživotné  sväté sľuby - tiež v tajnosti - v jedálni sestier. Keď misijné sestry   prevzali Domov dôchodcov vo Vidime u Mělníku, sestra Arimatea si urobila  zdravotnícky kurz a pracovala ako zdravotníčka v tomto domove dôchodcov plných 30 rokov, až do roku 1990.

   Po roku 1990 sa všetky sestry z Čiech vrátili na Slovensko. Sestra Arimatea je ochotná vypomáhať v kuchyni bratov SVD  vo Vidinej pri Lučenci. Po roku prišla do provinciálneho domu v Ivanke pri Nitre  a s veľkou láskou a radosťou sa venovala domácemu hospodárstvu. Pod jej rukami prekvitala záhrada, pestovala zeleninu, kvety – ruže a  chovala na dvore hydinu každého druhu. Túto prácu prerušila v zimných mesiacoch pobytom v Rumunsku v Boromlaku, kde bola komunita misijných sestier. Do Ivanky pri Nitre sa vrátila v apríli 1995 a pokračovala vo svojej obľúbenej práci v záhrade. Aj napriek tomu, že  sestre Arimateji začali  ubúdať telesné sily, stále bola ochotná ísť opäť na výpomoc komunite sestier do Rumunska - do Bodonoša, kde s radosťou navštevovala chorých,  venovala sa  ženám, radila a pomáhala.

    Od roku 2007 zostala  v provinciálnom dome v Ivanke pri Nitre. Hoci ju začali trápiť zdravotné problémy, neopúšťala záhradu. Do posledných síl sa starala o pestovanie a spracovávanie úrody, kŕmenie  vtáčikov. Tešila sa z práce, z nádhery Božieho stvorenstva,  pričom  vytrvalou modlitbou posväcovala svoje dni.

    Posledné týždne jej života boli poznačené ťažkou chorobou, ktorú v tichosti hrdinsky znášala a prijímala ako obetu - za misie. Posilnená sviatosťou pomazania chorých a sprevádzaná modlitbami sestier odovzdala dušu do rúk svojho Pána  a Stvoriteľa  dňa 15. decembra 2015.

      Sestra Arimatea, odpočívajte v pokoji!  R. I. P.


 

Parte

partesr.Arimatea
  • partesr.Arimatea
  • feedback
    Prihlásenie
    Prihlásenie