Exkluzívny rozhovor s účastníčkou závera Roku zasväteného života vo Vatikáne

Požiadala som sr. Julianu Kondelovú, SSpS o krátky rozhovor z príležitosti Slávnostného ukončenia Roka zasväteného života (RZŽ) vo Vatikáne.

 Môžeš nám priblížiť, ako si sa dostala na takúto výnimočnú udalosť?  

KVPŽR dala rehoľným kongregáciám možnosť vyslať sestru ako zástupkyňu na slávnostné ukončenie RZŽ vo Vatikáne. S vďačnosťou som prijala túto možnosť. Vnímam to ako nezaslúžený dar.

Boli z našej kongregácie prítomné aj iné sestry?

Priamo konferencie sa zúčastnila sr. Nadyia Levchenko. Program prebiehal v piatich skupinách podľa jazykov: anglicky, španielsky, portugalsky, francúzsky a taliansky hovoriaca skupina. Na slávnostnej svätej omši pri príležitosti ukončenia RZŽ sa zúčastnili viaceré sestry z generalátu a noviciát EEN.

Na akom konkrétnom programe si sa vo Vatikáne zúčastnila?

Program začal 28. januára 2016 a vyvrcholil slávnostnou svätou omšou so Svätým Otcom Františkom 2. februára 2016.

Ja som pricestovala v piatok  29.1. V sobotu 30.1. sme začínali sv. omšou v Lateránskej bazilike. Po nej nasledovalo Lectio divina nad úryvkom evanjelia podľa Lukáša 7, 63 – 50 o žene, ktorá umýva svojimi slzami Ježišove nohy.

Môžeš sa podeliť, čo Ťa na rozprávaní o tejto žene oslovilo?

V tejto žene vidíme všetky ženy evanjelia. Je to žena, ktorá prijala odpustenie. Žena hriešnica. A Ježiš jej odpúšťa všetky hriechy. Šimon sa pohoršuje, Ježiš odpúšťa. Žena necíti váhu hriechov, chce vidieť Ježiša a prejaviť mu svoju lásku. Je to učeníčka, ktorá počúva a chce slúžiť. Ježiš a žena komunikujú mlčaním. Nevieme, prečo žena plače, ale Ježiš to vie. Ježiš odpovedá tiež mlčaním. Je to láska, ktorá túži vyjsť sama so seba. Žena miluje a chce byť milovaná. Voňavka sa nezvykne darovať hocikomu. Žena má odvahu a vie veľmi dobre, že riskuje všetko.

Čo nasledovalo po Lectio divina?

Potom sa nám prihovoril p. Bruno Secondin, OC. s témou: Zasvätený život, ktorý je apoštolský. Čo je to milosrdenstvo? Medzi iným povedal: V našej spoločnosti často cítime anémiu, chýba nám sila, naša identita a vízia rehoľného života je veľmi krehká, existuje výrazný individualizmus, zatvárajú sa domy pre nedostatok povolaní. Veríme málo sebe a budúcnosti.

Pápež František prichádza z inej kultúry, žiada vyjsť z našej uzavretosti, otvoriť sa budúcnosti s odvahou, volá nás byť priamymi a nebojácnymi. Pozýva nás k vráteniu sa k našej charizme. Volá nás vyjsť z negativizmu a škrupúľ. Prvé miesto má vždy patriť Kristovi. Kladie nám otázky: Kto je Ježiš?  Aký je náš život podľa evanjelia, podľa našej spirituality? Naše sľuby nás vyzývajú k evanjeliovej múdrosti, k oslobodeniu sa zo stuhnutosti. Naozajstnú silu môžeme čerpať len z evanjelia a pozorného počúvania Božieho Slova.

Aký program vás čakal poobede?

Potom sme sa presunuli na pôdu Lateránskej univerzity. Bola tu možnosť výberu medzi šiestimi workshopmi. Ja som sa zúčastnila workshopu „Pokračujúca formácia v reholiach“, ktorý prednášal p. Amadeo Cencini.

Hovoril: „Pokračujúca formácia je vytrvalosť a vernosť. Vytrvalý človek stále opakuje. A kto je verný? Verný človek odpovedá každý deň na nové výzvy a úlohy. Boh nemiluje opakujúc sa. Boh nám dáva každý deň niečo nové. Boh sa nikdy neopakuje. Boh nás stále volá a neustále nás povoláva. Vždy nám dáva nové pozvanie. Formácia je odpovedať každý deň na toto povolanie. A to záleží od nás.

Čo sa dialo 31. januára a 1. februára?

V nedeľu sa konali rôzne workshopy v Aule Pavla VI. V pondelok 1.februára prijal Svätý Otec v Aule Pavla VI. viac než 5-tisíc zástupcov všetkých foriem zasväteného života. Spontánne sa prihovoril prítomným a sprostredkoval im myšlienky v troch bodoch: Proroctvo, blízkosť a nádej.

V pondelok večer sme sa zúčastnili koncertu s názvom Po stopách krásy.

Ako vyvrcholil program na Deň zasvätených 2. februára?

Ráno putovala naša talianska skupina k Lateránskej bazilike. Tam sme najprv predniesli modlitbu žalmov a následne prešli Svätou bránou milosrdenstva. Večer sme mali všetci spoločne slávnostnú svätú omšu so Svätým Otcom.

Čo si odnášaš so sebou do každodenného života?

Vďačnosť za zasvätený život. Túžbu prijímať každý deň ako Boží dar a prijať výzvy, ktoré mi Boh posiela a vedieť mu za ne aj ďakovať

 

Ďakujem sr. Juliane, SSpS za osobné podelenie sa s prežívaním konferencie z príležitosti ukončenia RZŽ vo Vatikáne.

sr. Katarína, SSpS

feedback
Prihlásenie
Prihlásenie