Sr. Alžbeta odišla k nebeskému Otcovi

Vo štvrtok 7. apríla 2016 si Pán povolal našu milovanú sestru Alžbetu. Teraz, keď už doznela pieseň jej obety, ostáva len jej pieseň lásky, ktorú svojim životom spievala a bude spievať vo večnosti Tomu, ktorému zasvätila svoj život. 

 

POSMRTNÉ SPOMIENKY

Sr. Alžbeta, Jozefína Serafínová

Narodená: 25. 10. 1927 Skalité 

Vstup do Misijnej kongregácie: 15. 10. 1947 Ivanka pri Nitre
Prvé sväté sľuby:                           22. 08. 1954 Horní Staré Město u Trutnova
Doživotné sv. sľuby:                     09. 11. 1960 Děčín
Zomrela:                                         07. 04. 2016 Ivanka pri Nitre


Sr. Alžbeta pochádzala z Kysúc, z dedinky Skalité. Narodila sa ako siedme z jedenástich detí rodičom Ondrejovi a Terézii Ruckovej. Otec bol železničiar a matka sa venovala domácim prácam. Keď mala Jozefína šesť rokov, zomrel im otec. Matka popri starostlivosti o živobytie odovzdala svojim deťom dobrú kresťanskú výchovu, ktorá položila základy čestnému a obetavému životu mladej Jozefíny.


Po skončení základnej školy pomáhala Jozefína dva roky svojej sestre v domácnosti. Už v tom čase pocítila túžbu po inom živote, aký bežne zažívala a videla. Rada a veľa čítavala a milovala samotu. Na začiatku vojny pol roka pomáhala, tak ako ostatní obyvatelia dediny, kopať zákopy na poľských hraniciach. Keď konečne v roku 1945 vojna skončila, našla si prácu pomocnice vo Vítkovickej nemocnici, spolu s kamarátkou Margitou Koričárovou, našou neskoršou sestrou Aleksínou.

V nemocnici sa prvý krát stretla s rehoľnými sestrami. Prebudila sa v nej túžba po zasvätenom živote. V tichu a v modlitbe rozlišovala a hľadala svoje životné povolanie. Nadišiel čas rozhodnutia a Jozefína i jej kamarátka Margita sa rozhodli vstúpiť k Misijným sestrám služobniciam Ducha Svätého v Ivanke pri Nitre. Dňa 15. októbra 1947 sa jej túžba splnila a začala jej cesta nasledovania Ježiša Krista. Vo svojich spomienkach píše: „Tu som našla svoj druhý, milovaný domov“. Jozefína pri obliečke rehoľného rúcha prijala nové meno - sr. Alžbeta - ako znak svojho rozhodnutia nanovo a úplne patriť Kristovi.

Do pokojného a radostného života sestier zasiahla v 50- tych rokoch politická moc, ktorou bola nariadená likvidácia reholí, známa ako „Akcia R“. Dňa 10. októbra 1950 bola sr. Alžbeta vyvezená spolu s ostatnými sestrami do Severných Čiech do fabriky TEXLEN v Horním Starém Měste u Trutnova, kde sa spracovával ľan. V tejto fabrike pracovala ako robotníčka 9 rokov. Nemala strach, lebo ako píše: „Kristus šiel s nami a bol s nami“. V srdciach sestier horela túžba ísť do zámorských misií ohlasovať Božie kráľovstvo. Keďže to nebolo možné, svoju túžbu premieňali na obetu za ďaleké misie. Tu, v továrenskom prostredí zložila 22. augusta 1954 svoje 1. rehoľné sľuby chudoby, čistoty a poslušnosti: „Bolo to zavčasu ráno, za zatvorenými dverami farského kostola“ – spomína si sr. Alžbeta.

Počas šiestich rokov rehoľno – misionárskej formácie dozrelo v jej srdci rozhodnutie vysloviť navždy svoje ÁNO trojjedinému Bohu v službe jemu i ľuďom v Misijnej kongregácii služobníc Ducha Svätého. Svoje doživotné sľuby zložila 9. novembra 1960 v Děčíne, kde už pracovala v práčovni tamojšieho domova dôchodcov. Po piatich rokoch bola ochotná zameniť túto prácu za službu postihnutým deťom v Ústave sociální péče v Brtníkoch, kde pracovala ako ošetrovateľka 4 roky.

Politické udalosti v roku 1969 otvorili sestrám cestu späť na Slovensko. Tu sa sestra Alžbeta dala s ochotou celá k dispozícii paramentike. Jej novým domovom sa stala komunita sestier v Zlatých Moravciach. Sr. Alžbeta plných 30 rokov ručne vyšívala zlatými niťami paramenty - kňazské rúcha, štóly, oltárne obrusy, paly,... a sestry i ľudia ju volali „zlatá sestrička“. S radostnou ochotou v tejto službe obetovala svoje oči, svoje zdravie - vždy s úsmevom a v tichosti.

Keď ju navštívila vážna choroba, musela svoju prácu zanechať. V lete 2003 sa presťahovala do provinciálneho domu sestier v Ivanke pri Nitre. Odvtedy bola sr. Alžbeta väčšinou pripútaná na lôžko. Sr. Kanízia, ktorá sa o ňu spočiatku starala spomína: „Sestra Alžbeta, to je anjel; nikdy za celé roky som ju nepočula sťažovať sa na niečo“. Celé svoje srdce venovala apoštolátu modlitby. S nevšednou trpezlivosťou, s úsmevom až do posledného dňa svojho života ďakovala aj za najmenší úkon pomoci či pozornosti, ktorá jej bola preukázaná. V jej izbe vládol pokoj a sr. Alžbeta mala úsmev pre každého.

Nie je bežné vidieť tak Bohu oddaného človeka vo chvíľach navštívenia krížom a bolesťou. A zvlášť, keď je človek úplne pripútaný na lôžko 16 rokov. Ako sr. Alžbeta dokázala kráčať cestou pokory, bezhraničnej dôvery a odovzdanosti Bohu až do konca? Jej tichý a skromný život bol naplnený vrúcnou modlitbou a obetavou prácou. Ani vo svojej starobe nebola zahľadená do vlastných potrieb a chorôb; neplakala za tým, čo jej Boh vzal. Ona mala až do samého konca srdce pripravené počúvať, čo od nej žiada milosrdný Boh. Verila mu. Nebála sa kríža choroby, obety a nebála sa ani smrti. Keď ju sestry v jej posledných dňoch uisťovali o prítomnosti a modlitbe, ona jasne povedala: „Ale ja sa nebojím“. Vedela, že je to cesta k Pánovi, taká, ktorou išiel aj on sám. V pokoji a vyrovnanosti očakávala jeho príchod. A ako ticho žila, tak tichúčko spomedzi nás i odišla (7. apríla 2016).

V očiach sveta - nenápadný, stratený život. V očiach Boha - život naplnený obetou a láskou – dvoma úkonmi, ktoré vykupujú svet. Sestra Alžbeta ich hrdinsky spájala s Ježišovým krížom. Teraz, keď už doznela pieseň jej obety, ostáva len jej pieseň lásky, ktorú svojim životom spievala a bude spievať vo večnosti Tomu, ktorému zasvätila svoj život. Jej príklad zostáva v našich srdciach ako pozvanie a vzor k opravdivému nasledovaniu Krista.

Sestra Alžbeta, veríme, že milosrdný Boh prijal Vašu šľachetnú dušu a že Jeho Láska je Vašou odmenou za život, ktorý ste mu darovali.

Sestra Alžbeta, odpočívajte v pokoji!

R. I. P.

 

feedback
Prihlásenie
Prihlásenie