Boh si povolal k sebe sr. Jakubu, Máriu Černákovú, SSpS

Sr. Jakuba žila, pracovala a obetovala sa ticho a nenápadne. So sr. Jakubou sme sa rozlúčili 24. júna 2016 zádušnou svätou omšou v provinciálnom dome a obradmi na miestnom cintoríne.

POSMRTNÉ SPOMIENKY

Narodená: 14.08. 1929 Kmeťovo, okr. Nové Zámky

Vstup do Misijnej kongregácie:15.10. 1947 Ivanka pri Nitre

1. sv. sľuby: 22.08. 1954 Horní Staré Město
Doživotné sv. sľuby: 07.12. 1960 Bíla Voda u Javorníka

Zomrela: 21.06. 2016 Ivanka pri Nitre


Sestra Jakuba pochádza z roľníckej rodiny. Otec Ján a matka Katarína rodená Malá, vychovali deväť detí, z ktorých Mária bola piata v poradí. Naplno prežívaná viera v Boha robila túto rodinu šťastnou, svornou a milujúcou. Mária ukončila deviatu triedu základnej školy a potom pomáhala v domácnosti. Už ako mladé dievča pocítila vo svojom srdci túžbu nasledovať Pána cestou evanjeliových rád chudoby, čistoty a poslušnosti. Napísala si žiadosť do Misijnej kongregácie. Tešila sa, keď dostala odpoveď o prijatí do kláštora k Misijným sestrám služobniciam Ducha Svätého v Ivanke. Bolo to 15. októbra 1947.

„Otecko veľmi plakal a ja s ním. Nedokázal ma vyprevadiť do Ivanky, ale viezol ma na koči matkin brat, mamička a dvaja najmladší súrodenci. Ľudia celej našej ulice mi mávali a dávali zbohom. Cítila som v srdci veľkú bolesť, že opúšťam rodný domov. Táto clivota ma sprevádzala v počiatkoch môjho rehoľného života a trvalo nejaký čas, kedy som dostala milosť od Spasiteľa a smútok za domovom pominul, za čo som Mu bola vďačná“ – spomína si sr. Jakuba.Mladú Máriu v kláštore srdečne privítala Matka Virgília a hneď dostala aj postulantské šaty.

06. júl 1948 považovala za šťastný a nezabudnuteľný deň, keď začala noviciát a pri slávnosti obliečky rehoľného rúcha dostala aj nové meno: sestra Jakuba – na znak začatia nového života v úplnej oddanosti Bohu a blížnym. Začiatky rehoľného života prežívala v Ivanke pri Nitre. Práve tu zažila aj sústreďovanie rehoľníc počas totality, kedy boli sestry z rôznych kláštorov pred vyvezením do Čiech sústreďované do kláštora v Ivanke pri Nitre. V tom čase sestra Jakuba spolu s ďalšími sestrami pracovali väčšinou na poliach. Pri práci v repe sa duchovne pripravovala na skladanie svätých sľubov, ktoré zložila v jubilejnom 1950-tom roku 24. októbra.

Rehoľné sestry boli násilne vyvezené do Čiech, do fabriky na spracovanie ľanu, v Horním Starém Měste u Trutnova. Tam, v kaplnke „Baračka“, kde boli sestry ubytované, si ešte nasledujúce tri roky súkromne obnovovala rehoľné sľuby. Sestra Jakuba vždy prežívala šťastie, keď dostala z generalátu dovolenie zložiť sv. sľuby. Prvý krát to bolo tajne - 22. augusta 1954 vo farskom kostole, za zatvorenými dverami. A tak, pri každom obnovovaní sľubov jej srdce túžilo – očakávalo a s radosťou sa odovzdávalo trojjedinému Bohu v službe blížnym.

Sr. Jakuba si spomína: „Po štyroch rokoch tvrdej práce vo fabrike, nasledovali ďalšie životné míľniky: Charita, Svoboda nad Úpou - Bílá Voda, kde som opäť v tajnosti zložila svoje – tento krát už doživotné sv. sľuby 07. decembra 1960“. V novembri 1962 bola sr. Jakuba požiadaná prevziať prácu v Ústave sociálni péče v Brtníkoch u Rumburku. Tam absolvovala katechetický a sanitársky kurz, aby mohla kvalifikovane pracovať s mentálne postihnutými deťmi. V tomto ústave obetavo pracovala plných 25 rokov.

Keď v susednej dedine Horní Poustevna, naše sestry prevzali prácu v ústave po sestrách z rehole Notre Dame, sr. Jakuba tam bola zamestnaná medzi prvými. Najskôr v práčovni, potom ako sanitárka. Pracovala tam štyri roky. Niektoré sestry zostali ešte pracovať v Brtníkoch, kde žili už aj staršie sestry na dôchodku. Sr. Jakuba bola v tom čase v službe vedenia komunity sestier. V roku 1994 sestry ukončili svoje pôsobenie v Čechách a vrátili sa na Slovensko - do provinciálneho domu v Ivanke pri Nitre. Hoci bola sr. Jakuba už na dôchodku, aktívne sa zapájala do mnohých bežných domácich prác, tiež ako asistentka domácej predstavenej. Postupne jej s vekom ubúdali sily, avšak vždy zostávala verná modlitbe. Hoci už nebola schopná rozprávať, modlitby jej vychádzali z úst plynule a bez chyby – akoby z hĺbky vnútra...

Sr. Jakuba žila, pracovala a obetovala sa ticho a nenápadne. Hoci sa jej túžba vycestovať do misií a svedčiť tam o Božej láske k človeku nikdy nenaplnila, predsa dokázala vydávať svedectvo života ako misijná sestra v tých podmienkach a na tých miestach, kde sa práve nachádzala. Dnes sú cesty do misií otvorené. Sestra Jakuba, ďakujeme Vám, že ste ako skutočná misionárka vydržali aj neľahkú dobu, v ktorej akoby osud neprial túžbe Vášho srdca. Veríme že milosrdný Pán Vám už odmenil Vašu vernosť, oddanosť a lásku, s akou ste mu slúžila v skrytosti až do posledného dňa.

Sestra Jakuba, odpočívajte v pokoji!


Fotogaléria 

01
02
03
04
  • 01
  • 02
  • 03
  • 04
  • feedback
    Prihlásenie
    Prihlásenie