Splnený tajný sen

Aj napriek nepriaznivému počasiu sme sa stretli pod Veľkou Skalkou.  V sprievode, modliac sa sv. ruženec, sme putovali na Malú Skalku, kde nás čakala otvorená ,,Svätá brána“.

 Milí priatelia,

v sobotu 16. júla 2016  sme sa zamestnankyne Domova sv. Jozefa v Ivanke pri Nitre spolu s  provinciálnou predstavenou sr. Luciou, p. riaditeľkou sr. Piou, sr. Bernadetou a p. Pavlou R. pridali k púti zdravotníkov na Skalku pri Trenčíne.

Aj napriek nepriaznivému počasiu sme sa stretli pod Veľkou Skalkou.  V sprievode, modliac sa sv. ruženec, sme putovali na Malú Skalku, kde nás čakala otvorená ,,Svätá  brána“.

„Cestou som si všimla“, hovorí p. Hanka P., „ako mladí manželia tlačia pred sebou do kopca kočík s asi ročným dieťatkom, možno budúcim zdravotníkom. Spomenula som si na moje detské časy, keď sme s rodičmi chodili na odpusty (hodové sv. omše) peši aj hodinu cesty.“

Pred sv. omšou sa s nami podelili o svoje zážitky traja zdravotníci.

„Veľmi ma oslovilo svedectvo rehoľnej sestry Gorazdy, ktorá pracuje ako vedúca sestra v hospici. Prirovnala hospic k pôrodnici a to tak, že ako rodičku pripravujú jej blízki a zdravotnícky personál na zrod nového života, tak v hospici, tiež najbližší a my, zdravotníci, pripravujeme našich klientov na narodenie sa pre večný život,“ pokračuje p. Hanka P.

A kolegyňa p. Danka Č. dodáva: „Jej slová boli povzbudzujúce, plné pokory, úcty a lásky k trpiacim chorým. Cítila som, akoby nám zdravotníkom hovorila z duše. Hlavnou myšlienkou bolo, aby sme sa nebáli, zjednotili sa v láske a prežívali spolupatričnosť s chorými a umierajúcimi a s ich príbuznými. Z ďalšieho svedectva kňaza, ktorý je pridelený zaopatrovať chorých v trenčianskej nemocnici ma oslovilo, že ľudia sa boja prijímať pomazanie chorých, stále používajú zastarané spojenie „posledné pomazanie“.“

Po svedectvách nasledovala sv. omša, ktorej pôvodným celebrantom mal byť otec arcibiskup Zimowski. „Dotkla sa ma smutná správa, že otec arcibiskup nás už predišiel do večnosti. Bolo veľmi pekné, že Eucharistia bola obetovaná aj za neho. Určite sa tešil spolu s nami, ako to podotkol v homílii kazateľ“, zdieľa sa p. Danka.

A pokračuje: „Táto púť bola pre mňa obohacujúca a dodala mi silu do ďalších dní, ktorú každý človek tak veľmi potrebuje získať! Aj keď počasie bolo smutné a chladné, v srdciach sme pociťovali teplo a súdržnosť. Vďaka za spoločné putovanie a sladké osvieženie na záver.“

Z ďalších zdieľaní: „Veľmi sa mi páčilo prostredie (hory, kopce, skaly), cítila som sa ako doma. Zimomriavky som mala pri počúvaní príbehu o sv. Svoradovi. Oslovila ma jeho pevná vôľa. Počula som tento príbeh prvý krát. Ďakujem za duchovný zážitok.“ Anka S.

„Ďakujem za krásny spoločný výlet na posvätné miesta, za prechod cez bránu milosrdenstva, za svedectvo sestry, ktorá pracuje v hospici. ORA et LABORA – MODLI SA a PRACUJ – to je to, čo si chcem brať do života.  Srdečná vďaka za všetko.“ Marika B.

Dodáva p. Hanka P.: Po sv. omši sme navštívili jaskyňu, v ktorej žili naši sv. pustovníci.

Na záver sa chcem podeliť s jednou myšlienkou, ktorú som tam objavila:

„Kresťan, na Skalku putuj,  cesty a čas neľutuj! Obdivuj mučeníkov,  našich svätých pustovníkov.“ (Pavel Uhrin)

Veľmi pekne ďakujem sr. Pii a sr. Lucii za to, že som mala možnosť splniť si môj tajný sen - navštíviť jaskyňu na Skalke a k tomu aj bonus, že som mohla na takom nádhernom mieste poďakovať za šesť krásnych rokov strávených v našom Domove sv. Jozefa.

                                                                                                                                                                                           zamestnankyne Domova sv. Jozefa


 

Fotografia

001
002
003
004
005
006
007
008
009
010
  • 001
  • 002
  • 003
  • 004
  • 005
  • 006
  • 007
  • 008
  • 009
  • 010
  •  

     

     

     

     

     

     

    feedback
    Prihlásenie
    Prihlásenie