Sr. Izidora zavŕšila svoju pozemskú púť

Hoci ju posledných rokoch postupne opúšťali sily a slabla, nikdy nezabudla poďakovať za najmenšiu službu, ktorá jej bola preukázaná. Sestra Izidora nebola ani vo svojej starobe a chorobe sústredená na seba, nesťažovala sa, ale mala pre každého úsmev a pozitívne prijatie.

                   Narodená:          26. 07.  1925      Michal nad Žitavou

                   Vstup do Misijnej kongregácie:    07. 04.  1948    Ivanka pri Nitre

                   sv. sľuby:                      23. 08. 1954          Ivanka pri Nitre

                   Doživotné sv. sľuby:        28. 03.  1961          Bílá Voda u Javorníku

                   Zomrela:                       02. 01.  2017           Ivanka pri Nitre 

 

Sestra Izidora sa narodila rodičom Pavlovi Supekovi a Rozálii rod. Halasovej ako tretie z piatich detí.  Prežila bezstarostné detstvo v kruhu milovaných rodičov a súrodencov. Základnú školu  vychodila v rodnej dedine v Michale nad Žitavou. Už v tom čase začala uvažovať o svojej ďalšej životnej ceste.

 Veľkým prekvapením pre ňu bolo, keď jej sesternica povedala o rozlúčke troch dievčat zo susednej dediny, ktoré odchádzali k misijným sestrám do Ivanky pri Nitre. V duchu sa jej vynorila otázka: „A ty na čo čakáš?  Hneď  na to 9.-teho  decembra 1947  sa vybrala do Nitry na Kalváriu, kde boli misionári verbisti. „Tam som sa chcela spýtať na radu, čo mám robiť? Bolo práve poludnie, v kostole sa modlili poludňajšie modlitby a ja som si tiež kľakla do lavice. Po modlitbách všetci vstali a odchádzali. Tu si ma všimol jeden z pátrov a opýtal sa ma, čo si prajem. Zobral ma do hovorne a ja som sa mu zdôverila s mojou starosťou. Pozeral na mňa, vytiahol papier a povedal: napíš si žiadosť na predstavenú misijných sestier. Dal mi aj obálku a poštovú známku. Pripadalo mi to také samozrejmé.  Čoskoro som dostala odpoveď a už v januári 1948 som bola prijatá do Misijnej Kongregácie služobníc Ducha Svätého – spomína si sr. Izidora.

 Dňa 6.-teho januára 1949 prijala mladá Anna rehoľné rúcho, nové meno - sestra Izidora a začala rehoľnú formáciu v noviciáte. V tom čase boli rehoľné sestry  vyvezené do Čiech, do textilnej továrne, kde sa spracovával ľan.  Sestra Izidora ostáva v Ivanke, aby sa starala o malé hospodárstvo. Kláštor v Ivanke pri Nitre sa stal sústreďovacím kláštorom pre sestry z rôznych reholí a patril pod správu Slovenskej Katolíckej Charity. Bol tu určený správca, ktorý mal dozor aj nad sestrami a nedovolil im opúšťať dom. Tak sa stalo, že sr. Izidora nemohla  spolu s ostatnými sestrami skladať prvé rehoľné sv. sľuby. Zložila ich neskôr v Ivanskom farskom kostole 23. 08. 1954 za zatvorenými dverami, v prítomnosti kňaza Šimona Gálla a niekoľkých sestier.  Pánovi sveta, ktorý vidí do hlbín srdca, vtedy oddala celý svoj život.  

 Sestra Izidora sa takmer celý svoj rehoľný život – až do roku 2006 venovala vyšívaniu a šitiu paramentov. V Jindřichoviciach pri Liberci absolvovala sanitársky a katechetický kurz a osem rokov pracovala  ako sanitárka v tamojšom Domove dôchodcov.

Po politickom uvoľnení v roku 1969 sa vrátila na Slovensko, do vtedajšieho provinciálneho domu v Zlatých Moravciach. Tu sa ochotne venovala paramentike, ktorú spravoval Spolok Svätého Vojtecha v Trnave.

Od roku 2006  bývala už ako dôchodkyňa v provinciálnom dome v Ivanke pri Nitre. S láskou  a ochotou preukazovala sestrám svoje drobné služby v dome. Rada pomáhala sestre Filemone, ktorá bola odkázaná na pomoc, pestovala krásne muškáty a neopúšťal ju ani záujem o výrobu paramentov. Bolo úžasné vidieť, ako sa až do vysokého veku  sr. Izidora spolu so sestrou Dobroslavou,  a sestrou Ruženou snažili šiť a vyšívať štóly, pally, purifikatóriá, a s radosťou tak venovali svoje sily pre skrášlenie liturgie. Bola misijnou sestrou, ktorej v srdci horela túžba pracovať pre ohlasovanie Dobrej zvesti. Hoci sa nikdy do zámorských misií nedostala, prežila svoj život vo vedomí obety za misie. Jednoduchým, úprimným životom vydala svedectvo o trojjedinom Bohu a jeho láske k ľuďom.

 Hoci ju posledných rokoch postupne opúšťali sily a slabla, nikdy nezabudla poďakovať za najmenšiu službu, ktorá jej bola preukázaná. Sestra Izidora nebola ani vo svojej starobe a chorobe sústredená na seba, nesťažovala sa, ale mala pre každého úsmev a pozitívne prijatie. Až do posledného dňa sa modlievala a prijímala Pána v Eucharistii.

Keď sa jej jedna sestra v deň smrti opýtala, čo povie, keď príde do neba, odpovedala: „Pozdravím sa: Pochválený buď Ježiš Kristus a pozdravím svojho anjela strážcu!“ Skutočne vyrovnaná a odovzdaná do Božej vôle, posilnená pomazaním chorých, s modlitbou na perách odovzdala život svojmu Stvoriteľovi a Pánovi dňa 2. Januára 2017.

 Sestra Izidora, ďakujeme Vám za svedectvo Vášho života.

 Odpočívajte v pokoji!

 R.I. P.

feedback
Prihlásenie
Prihlásenie