Pochod za život

Tohto roku to bol v Českej republike už 17. pochod s týmto zameraním a po prvýkrát bol pre ľudí z Moravy vypravený z Bohumína do Prahy zvláštny vlak pomenovaný „Pro život“.

„Pochod pro život“, který sa konal v Prahe 22.4.2017 posilnil našu nádej vo víťazstvo ŽIVOTA, ktoré slávime práve v tomto veľkonočnom období. Oficiálne správy o priebehu pochodu je možné stiahnuť si na iných internetových stránkach. Ja by som sa chcela podeliť s osobnými dojmami a niektorými stretnutiami z tohto podujatia. Tohto roku to bol v Českej republike už 17. pochod s týmto zameraním a po prvýkrát bol pre ľudí z Moravy vypravený z Bohumína do Prahy zvláštny vlak pomenovaný „Pro život“. Spolu so spolusestrou Magdalenou, p. farárom a niekoľkými farníkmi z Kelče sme o 6.00 hod. ráno nastúpili do tohto vlaku v Hranicích na Moravě. Vlak už bol pomerne plný a zaujalo ma, že v ňom boli hlavne mladé rodiny s deťmi. Niektoré z nich, ako sme sa dozvedeli, vstávali už o 4.00 hod. ráno a vracali sa domov okolo 21.00-22.00. Bolo úžasné pozorovať hlbokú symboliku života, ktorú v tomto vlaku vytvárali práve radostne pobehujúce a džavotajúce deti. Žiaľ, ako moja spolusestra podotkla, ak ide o dobrú vec, diabol sa vždy snaží zametať tam svojim chvostom. Aj tento krát ním „švihol“ – a to až niekoľkokrát: prvýkrát, keď náš vlak v Pardubiciach narazil na technický problém, ktorého riešenie spôsobilo omeškanie vlaku o 85 minút a znemožnilo tým účasť pútnikov na sv. omši v pražskej katedrále. Takou druhou prekážkou bolo chladné a mrholivé počasie, zvlášť počas čakania na pochod a treťou demonštrácia niekoľkých agresívnych mladých ľudí, držiacich v rukách vulgárne a urážlivé nápisy, snažiacich sa v blízkosti Václavského námestia zabrániť sprievodu ísť ďalej. Až zásah polície umožnil pokojnému zástupu dôjsť do cieľa. Sprievod prechádzal pomerne frekventovanými ulicami pomedzi množstvo turistov, z ktorých niektorí sa pristavili a pýtali sa na poslanie a význam tohto sprievodu. Možno by sa dalo napísať viacero zaujímavých momentov z tohto podujatia, ja by som sa však chcela podeliť s dvoma svedectvami, ktoré sa ma počas rozhovorov s účastníkmi pochodu dotkli a podnietili ma k väčšej horlivosti v modlitbe za kresťanské manželstvá a rodiny, ktoré to v dnešnom svete nemajú ľahké.

Otcovi piatich detí raz jedno z nich povedalo: „Keby nás toľko nebolo, mohli by sme si dovoliť viacej vecí kúpiť.“ Otec, ktorého sa to hlboko dotklo, bez slova vzal ostatné 4 deti, postavil ich do radu a povedal dieťaťu, ktoré uvedenú vetu vyslovilo: „Ukáž mi, ktorého z týchto štyroch mám vyhodiť z domu.“ Dieťa sa zarazilo a zmĺklo. Na to sa otec ujal slova a povedal: „Máme vás s mamou všetkých rovnako radi. Nevedeli by sme sa zrieknuť žiadneho z vás.“ Odvtedy sa v rodine už nič podobného nezopakovalo.

Počas sv. omše v katedrále bolo spolu s obetnými darmi prinášaných 54 červených ruží s vysvetlením: okolo oltára je 310 bielych ruží ako symbol detí, ktoré sa denne v Českej republike narodia. Červené ruže symbolizujú deti, ktorým je v Českej republike každý deň odopreté právo uzrieť svetlo tohto sveta z dôvodu umelých potratov. Po sv. omši sa so mnou delila istá pani: „V marci tohto roku sa mojej neveste narodili dvojčatá. Tehotenstvo i pôrod boli komplikované a mojej neveste bol zo strany lekárov navrhovaný potrat. Jedno z dvojčiat krátko po pôrode zomrelo. Moja účasť na tomto pochode je aj vyjadrením vďačnosti za to, že sa moja nevesta rozhodla pre život a že moje vnúčatká patria k tým bielym ružiam pri oltári.“

Modlime sa, aby ŽIVOT, ktorý vyšiel z hrobu Jozefa Arimatejského prenikal a posilňoval všetkých, ktorí šíria úctu k životu a aby tiež vstupoval do hrobov tých sŕdc, v ktorých život akoby stratil šancu.

                                                                                                                                                                                          sr. Katarína


Fotografia

001
002
006
003
004
005
  • 001
  • 002
  • 006
  • 003
  • 004
  • 005
  •  

    feedback
    Prihlásenie
    Prihlásenie