„V mojom srdci je nebo, keď v ňom býva Ježiš.“

S týmto heslom prijalo 60 detí z Brezna po prvý krát Pána Ježiša a my sme spolu s nimi zdieľali ich radosť.

Naša radosť bola o to väčšia, že aj my sme sa mohli podieľať na tom, aby deti počas tohto roka viac spoznali a milovali nášho Pána. Tento rok nám totiž Pán pripravil tak trochu nečakaný, ale za to obohacujúci apoštolát. Dvakrát do mesiaca sme cestovali do Brezna, kde sme sa stretávali s mladými a s deťmi z farnosti. Náš program bol nasledovný. V piatok sme sa zúčastnili detskej sv. omše, po ktorej nasledovalo stretnutie s mladými. Na týchto stretnutiach sme hlbšie spoznávali Sv. Písmo, nad ktorým sme nielen uvažovali, ale sme tiež cez tzv. „bibliodrámu“ hlbšie vnikali do rôznych príbehov biblických postáv, ako je napríklad slepý Bartimej, Samaritánka či Emauzskí učeníci. Spolu s mladými sme meditovali na sv. Písmom zážitkovým spôsobom, po ktorom nasledovala diskusia a osobné podelenie sa s tým, čo nás oslovilo. Stretnutie sme ukončili krátkymi chválami a záverečnou modlitbou. V sobotu doobeda sme viedli katechézu pre dve skupiny prvo-prijímajúcich detí z Brezna a okolia. S deťmi sme preberali témy ako napríklad príbeh Márie a Ježiša, sv. Trojica, Duch Svätý, misie, 10 Božích prikázaní, hriech, sv. spoveď, sv. omša a Eucharistia. V sobotu poobede sme sa stretávali s rómskymi rodinami, deťmi a mladými. Naše prvé stretnutia prebiehali priamo v osade. Boli sme milo prekvapené ich vrúcnym prijatím a pohostinnosťou. Neskôr sme deti brali na faru, kde sme mali pre nich pripravené zjednodušenú katechézu a tiež rôzne kreatívne aktivity a hry vonku. Deti sa veľmi tešili a radi chodili na stretnutia. V ich očiach žiarila radosť, ale aj vďačnosť. Hoci tieto deti pochádzajú skutočne z chudobných pomerov, vždy sa s nami podelili o to, čo práve mali vo vačku: cukríky alebo niečo iné. Tiež nám viackrát nakreslili obrázky so srdiečkami a nápisom: „teta Sedis a teta Janka, milujeme vás“. Po istom čase, sme už nemuseli pre nich ani chodiť. Deti si rýchlosťou blesku dali vedieť, keď sme sa objavili v Brezne a v sobotu už nás čakali pred farou, častokrát aj hodinu dopredu. Počas nášho obeda potom vytrvalo vyzváňal farský zvonček a keď sme zdvihli, bolo už len počuť detské hlasy: „Kedy máme stretnutie? Čakáme vonku.“ Bolo milé vidieť, ako sa deti nevedia dočkať stretnutia, a to že prišli samé z osady za nami, vnímame ako pôsobenie Ducha Svätého, ktorý ich privádzal za nami. Náš apoštolát sme už síce pred týždňom ukončili, ale radosť a obohatenie, ktoré nám tento apoštolát priniesol do nášho života pretrváva naďalej. Ďakujeme Ti, Bože, za všetky milosti, ktoré si nám doprial a prosíme Ťa o požehnanie pre všetkých, ku ktorým si nás v Brezne poslal.

Sr. Jana Smutná, Sr. Prasedes Pakaenoni.


Fotografia

001
002
003
004
005
006
007
008
009
010
011
012
  • 001
  • 002
  • 003
  • 004
  • 005
  • 006
  • 007
  • 008
  • 009
  • 010
  • 011
  • 012
  •  

     

     

     

    feedback
    Prihlásenie
    Prihlásenie