Prvé správy z Filipín

Ako mnohí viete, čaká ma medzinárodná príprava na doživotné rehoľné sľuby spolu s ďalšími siedmymi juniorkami. Je neuveriteľné, ako ten čas letí. Som tu už dva týždne a každý deň prináša veľa nových zážitkov, stretnutí a udalostí.

Milé moje sestričky, rodina, priatelia a známi, srdečne Vás pozdravujem z horúcich Filipín.

Najprv Vám chcem srdečne poďakovať za Vaše modlitby a obety. Cítim ich na každom kroku. Prosím, poďakujte za mňa aj všetkým našim starším sestričkám a klientom v Domove Svätého Jozefa.

Prvým krásnym prekvapením bol pre mňa let. Letela som z Viedne 25.8.2017. Keďže som mala prestupovať v Dubaji, cítila som poriadnu bázeň. Ale Pán Boh je dobrý, a keď sa mu vložíme do rúk, On všetko zariadi. Dokonca som sa v lietadle s moslimskými dievčatami zahrala UNO a bolo nám pekne veselo. Je to skutočne medzinárodná hra. V Dubaji som šla len pekne po šípkach a značkách a zrazu som sa ocitla presne pred mojou branou. Bez akéhokoľvek stresu a chaosu, s úplným pokojom v srdci. Paráda! V takých chvíľkach je pre mňa Božia prítomnosť priam hmatateľná, akoby ma On sám viedol za ruku. Aj druhý let bol veľmi príjemný.

Na letisku v Cebu ma už čakala naša probanistmajsterka sr. Ewa s p. Petrom Fillom, SVD. Bolo to veľmi milé stretnutie a ešte jedna príležitosť porozprávať sa v rodnom jazyku. P. Peter nás odviezol do provinciálneho domu SSpS v Cebu, kde som sa stretla s našimi sestrami. Filipínske sestry ma prijali veľmi vľúdne. Je naozaj pravda, že sme všade doma. Predo mnou už prišli dve juniorky z Južnej Kórey, jedna z Japonska, jedna z Fidži, jedna z Papuy a čakali sme ešte na dve sestry z Indie. Keďže oficiálne otvorenie probácie bolo až 4.9. mali sme ešte čas na odpočinutie, aklimatizáciu a zoznámenie sa s prostredím.

 Dna 4.9.2017 sme pri slávnostnej večernej modlitbe začali našu probaciu. Osem sestier, zo šiestich národnosti. Každá dostala zapálenú sviečku, ako symbol Kristovho svetla v ktorom mame kráčať a prinášať ho všade, kde sme. Sviečky sme potom priniesli pred oltár, ako symbol nášho darovania sa Svätému Trojjedine mu Bohu. Po spoločnej modlitbe junioriek sa za nás modlila cela komunita a potom nám každá jedna sestra prišla dať osobne požehnanie. Bolo to veľmi silne a dojímavé, zvlášť od starších sestier. Cítila som, že sme pokračovaním diela, do ktorého nás všetky Pán Boh povolal. Pozýva nás, aby sme si boli vzájomne oporou a boli tak svedectvom lásky i pre svet, ktorý sa tak veľmi boji inakosti.

Na utorok ráno sme mali naplánovaný presun do nášho probanistickeho domčeka (s nádhernou záhradou). Plány sa ale zmenili a tak ešte týždeň zostávame v provincialnom dome. Myslím, že je to veľmi dobre na vzájomné spoznávavanie s našimi filipínskymi sestrami. A pre nich sme asi aj trosku spestrením a väčším hlukom v dome, pretože sú tu väčšinou staršie sestry. Ale jedna vec sa ma hlboko dotýka -nech stretnem ktorúkoľvek, cítim z nich veľký záujem a lásku. A to skúšam aj ich trpezlivosť, zvlášť s mojou angličtinou. Čo sestra, to iná angličtina, takže kým pochopím, trvá mi to niekedy peknú chvíľku.

V tomto mam však šťastie aj na spolusestry v probacii. Priznám sa, že som sa obávala, ako to bude s dorozumením, keďže moja angličtina nie je nič moc. Nerozumieť, keď sa rieši niečo čo mate vedieť, nie je moc prijemne.  Vedela som, že toto proste sama nezvládnem, tak som to odovzdala do Božích ruka a ja robím čo môžem. A sama na sebe teraz zakusujem pravdivosť Božieho prisľúbenia: "Stačí Ti moja milosť, lebo sila sa dokonale prejavuje v slabosti." Ešte sa v podstate nestalo, žeby som nepochopila niečo skutočne dôležité a nevedela to tiež vykomunikovat. Učí to tiež pokore - pýtam sa aj tri krát. A veľmi pomáha humor. Snažím sa už nerobiť tragédiu z toho, že nerozumiem. Vznikajú aj niektoré vtipne situácie pre všetky sestry. Možno Pán Boh napokon použije tuto moju slabosť na upevnenie našich vzťahov v probacii, lebo akosi viac musíme vychádzať von zo seba, keď jeden je menej chápavý.

Tento týždeň sme už v podstate zacapli náš program. Prednáška o Filipínach a filipínskej provincii, návšteva noviciátu, našich ružových sestier v Cebu, University San Carlos, ktorú vedu naši bratia verbisti a centra Samaritano, pre ľudí z ulice. Stretnutie s ľuďmi z ulice -sharing a pohostenie boli i v provinciálnom dome.

Moji milí, je toho toľko, s čím by som sa s Vami chcela podeliť... ale to by bolo na knihu. Každý deň, každá chvíľa je vzácna. Cítim sa ako malé dieťa, čo znova objavuje svet. Všetko, všetko je tu úplne iné. Moja najčastejšia otázka je: Čo to je? A potom testujem, či tie neznáme veci zvládne aj moje telo a duch. Inak, telo sa zatiaľ drží dobre, žiadne nežiaduce reakcie na rôzne exotické jedla alebo klímu sa nedostavili. A duch sa len učí, učí, učí...

Ale aj vďaka Vaším modlitba moja duša vie, že Pán je tu so mnou a všetci sme jedna veľká rodina. Veľmi, veľmi Vám všetkým a každému jednotlivo ďakujem!!! Pán Boh zaplať!

Prosím, pamätajte na mňa aj naďalej. Ja myslím na Vás a občas si zasnívam o slovenskom chlebíku a polievkach.

Nech Vás Pán Boh požehnáva a zahŕňa svojimi milosťami+

V láske Ducha Svätého      sr.Jozefina, SSpS

 P.S.: A ešte musím splniť jeden sľub. Ak sa môj článok dostane aj k naším ružovým sestričkám SSpSaP na Slovensku, tak odovzdávam srdečný pozdrav od ružových sestier v Cebu. Vraj sa niektoré stretli v Nemecku. Ozaj som sa snažila zapamätať mena, ale nepodarilo sa. Zatiaľ je toľko mien asi nad moje schopnosti. Takže to môže byt vlastne pozdrav všetkým pre všetky.


Fotografia

011
001
003
002
004
005
006
007
008
009
010
  • 011
  • 001
  • 003
  • 002
  • 004
  • 005
  • 006
  • 007
  • 008
  • 009
  • 010
  •  

    feedback
    Prihlásenie
    Prihlásenie