Zážitky z poznávacieho zájazdu

Cestujeme domov. Pred nami ešte niekoľko sto kilometrov. Autobus plne naložený nielen batožinou 51 ľudí a ručne vyrobených suvenírov z mesta Korond, ale hlavne krásnych spoločne prežitých zážitkov.

Od 4. – 8. októbra 2017 som mala možnosť zúčastniť sa poznávacieho zájazdu, ktorý organizovala Katolícka škola svätého Tomáša v Mélykúte v Maďarsku pre žiakov 7. ročníka. Názov –Viera a kultúra v zrkadle minulosti – poukazovala na cieľ našej cesty: priblížiť zúčastneným historické miesta a udalosti, ktoré sa viažu k Erdély, slovensky Sedmohradsku. Moja úloha spočívala v duchovnom do prevádzaní žiakov a prípravy spoločných modlitieb ráno a večer, či modlitby ruženca.

Navštívili sme viaceré miesta Székelyföld (Sikulskej oblasti). Do roku 1920 bola táto oblasť súčasťou Uhorska. Trianonskou zmluvou pripadla spolu s celým Sedmohradskom Rumunsku. Túžbou maďarskej etnickej menšiny je zachovať si svoj jazyk, kultúru, vieru. Miesta, ktoré sme navštívili uvádzam v maďarskom jazyku. Patrí k nim hrad Déva, Gyulafehérvár, Segesvár, kde žil legendárny Drakula.

Nádherný hornatý vidiek bol pre nás zážitkom. Skalnatá oblasť Béka- szoros ukázala svoju krásu žiakom pochádzajúcim z rovinatej oblasti, pre ktorých vidieť mohutné bralá nie sú každodenným chlebíkom. Naše kroky viedli cez miesta vyhľadávané turistami ako Súgó barlang  (Jaskyňa šepotu), Só bánya (soľná jaskyňa) v meste Parajd, či Gyilkos tó ( Vražedné jazero).

Jeseň ukázala svoju nádheru na červeno, žlto zafarbených korunách stromov. Na cestách sme často stretávali konský povoz naložený kukuricou, alebo iným nákladom, ktorý už patrí k typickým prvkom rumunského vidieka.

Ubytovanie sme našli v pohodlných drevených domčekoch v dedinke Zeteváralja. Návštevou mariánskeho pútnického miesta Csíksomlyó sa mi splnil sen, ktorý som nosila vo svojom srdci. Najvzdialenejším bodom našej cesty bola návšteva „tisícročnej hranice“ v dedinke Gyimesbükk. Tu sa nachádzala do roku 1918 hranica medzi Uhorskom a Rumunskom. 

Počas tejto cesty som cítila, že som vstúpila na „posvätnú pôdu“ maďarského národa, pod čím myslím viac ako len navštívené miesta. Hlbokým zážitkom pre mňa bolo vystúpenie mládeže v mestečku Székelyvarság. Po krátkom predstavení ľudového tanca a spevu zaspievali spolu s našou mládežou Székely (Sikulskú ) hymnu. V tej chvíli som precítila niečo z toho, čo chceli učitelia týmto výletom odovzdať svojim žiakom. Nemala som pred sebou len historické miesta, ale živých ľudí, ktorí bojovali o to, aby si udržali  svoj jazyk, kultúru a identitu.  Viera im dodávala silu v každodennom zápase. V spoločnom speve som zacítila jednotu maďarského národa.

Som vďačná za radosť, ktorú som mohla zažiť počas našej cesty, za priateľskú atmosférlásku, ktorú som cítila od žiakov i učiteľov. Môj život sa týmto výletom obohatil mnohorakým spôsobom.           sr. Katarína J.


Fotografia

001
002
003
004
005
006
007
008
009
010
011
012
  • 001
  • 002
  • 003
  • 004
  • 005
  • 006
  • 007
  • 008
  • 009
  • 010
  • 011
  • 012
  •      

    feedback
    Prihlásenie
    Prihlásenie