Národné kultúrne dni na Filipínach

Srdečne Vás všetkých zdravím v požehnanom čase adventu. Už som sa dlhšie neozvala, ale pamätám na Vás vo svojom srdci a som veľmi vďačná za Vaše modlitby a podporu, ktoré denne cítim. Chcem sa trošku pozdielat s Vami o mojom živote na Filipínach a aj takým spôsobom Vám vyjadriť vďačnosť a radosť zo zasväteného života. 

Posledných 6 víkendov, tu žijeme veľmi "kultúrne". Na vysvetlenie: Prebiehajú nám národné kultúrne dni. Všetky sestry ktoré sme v probacii prezentujeme jednu nedeľu našu kultúru. Spoznávali sme už kultúru a zvyky Papuy, Indie, Južnej Kórey, Japonska a na druhú adventnú nedeľu som mala tú česť, predstaviť naše krásne Slovensko. Vždy začíname rannou modlitbou, ktorú pripraví sestra z danej krajiny. Potom raňajky čo najpodobnejšie jedálničku jej krajiny a doobeda ešte prezentácia a informácie o kultúre, zvykoch, jedlách, tancoch,... Väčšinou sa prípoji aj noviciát a komunita našich dvoch sestier z domčeka odvedla. Obed je tiež samozrejme podľa menu danej krajiny. Najväčšia časť programu začína večer, keď k nám prichádzajú aj hostia- sestry z provinciálneho domu(hlavne starké si to nenechajú ujsť), dobrovoľníčky a študentky z Ballay Samaritano (centrum pre ľudí z ulice), bratia a patri SVD a iný pozvaný hostia. Väčšinou sa zíde okolo 35 ľudí. Aj pre nich chystáme aspoň krátku prezentáciu o krajine a potom spoločne slávime svätú omšu. Po omši je slávnostná večera a priateľské posedenie. V slovensky kultúrny deň sme hosti vítali pri dverách chlebom a soľou, podľa starej tradície. Podarilo sa mi dokonca natlačiť kapustu, ktorá mi pekne vykysla v izbe, takže hostia mohli ochutnať slovenskú kapustnicu z filipínskej kapusty. Snažila som sa i o pirohy. Tie sa síce moc nepodarili, ale keďže tu nevedia, ako majú slovenské pirohy chutnať, nikto sa nesťažoval. Zachránili to rezne a pečené zemiaky. Plánovaná jablková  štrúdľa tiež vôbec nevyzerala ako štrúdľa, ale sestry boli z jablkového koláča nadšené. Pán Boh je tak dobrý! Aj keď často veci nevyjdú podľa našich predstav, s Božou pomocou sa podaria ešte lepšie.

Mám rada tieto kultúrne dni. Je to všetko veľmi pekne, a hlavne úplne iné, ako nás o“ cudzincoch" učili v dejepise alebo čo prinášajú média. Spoznávať ich svet a kultúru ich očami a hlavne z ich svedectva života ma privádza k úcte a pokore. A ďakujem Pánu Bohu, že nás stvoril odlišných. Každodenný život so sestrami z ďalších 6 krajín ma stále viac presviedča, že rôznosť je dar a nie bariéra a ako hovoril sv. Jozef Freinademetz: " Reč lásky je jediná reč, ktorej všetci rozumejú."Od nás to chce možno len trochu viac otvorenosti a snahy vzájomne sa chápať a nie súdiť. Sme tu veľmi radostná, priateľská a otvorená komunita a tato skúsenosť medzinárodnej sesterskosti a priateľstva je pre mňa skutočne požehnaním a chcem si ju navždy uchovať vo svojom srdci, ako dokaz sily lásky a pôsobenia Ducha Svätého nad všetkými predsudkami a strachom z toho, čo je iné.

Keď som teraz tak ďaleko a spoznávam iné kultúry, uvedomujem si, že mi to pomáha lepšie poznať a pochopiť aj samu seba a vlastnú kultúru. Aj keď by som sa nikdy viac nedostala do tak veľmi odlišného kúta sveta, je tato skúsenosť po všetkých stránkach bohatstvom. V radostných aj ťažších chvíľach.

 Veľmi vďačná som aj za sr. Evu, ktorá nás týmto časom prípravy na večné sľuby doprevádza. Vedie nás cestou sebapoznania, vnútornej slobody,  tolerancie a hlavne vďačnosti, za všetko čo denno-denne prežívame. Brať všetko ako veľký Boží dar. Aj keď nie vždy vieme byť vďační za všetko, môžeme byť vždy vďačný vo všetkom, v každej situácii života. Pán Boh ma učí, ako si nedať vziať vnútorný pokoj, slobodu a radosť vonkajšími okolnosťami života. Keď sme s nim, nič nie je silnejšie. Je predo mnou ešte dlhá cesta, ale nie som na to sama, tak pomaličky kráčam...Učíme sa tu žít s radosťou, prezívať naplno prítomnú chvíľu -byť tu a teraz, pomáhať iným a svojim životom oslavovať Boha.

Veľmi ma oslovujú aj naše apoštoláty s chudobnými ľuďmi. Je to úplne iný druh chudoby ako v Európe. Núti ma to zamýšľať sa viac nad sociálnou spravodlivosťou a cestou pomoci týmto ľuďom... Čo sa týka jazyka, stále žiadna sláva, ale dohodnem sa a rozumiem všetko čo potrebujem. A občas sa aj smejeme, že založíme vlastný slovník.  Napr., keď som sa snažila zistiť, ako sa povie kohút, nazvala som ho "man ofthechicken". Odvtedy sú pre našu komunitu všetky kohúty man ofthechicken. Alebo pot je "personál body water". A tak si my pomáhame... Mimochodom, personál body water tu produkujeme vždy a všade, lebo teplota je stále okolo 30 stupňov(nad nulou) a dosť vysoká vlhkosť. Prvý krát zažijem Vianoce bez snehu a mrazu. Ale aj v horúcom počasí, to už tu začína vyzerať Vianočne. Všetko krásne vyzdobené, znejú vianočné piesne a celkovo vo vzduchu cítiť, že sa nám blíži ten krásny čas...

Ešte však mame chvíľu na prípravu a preto nám všetkým vyprosujem srdcia otvorene pre všetky milosti, ktoré nám Pán Boh chce v tomto požehnanom adventnom čase darovať. Kiež mu každý z nás môže na Vianoce ponúknuť útulné miestečko vo svojom srdci a naša láska a radosť nech potom oznamuje celému svetu narodenie Spasiteľa.

Ešte raz veľká vďaka za modlitby, zvlášť za mňa prosím poďakujte naším starkým za ich obety a modlitby! Ja tiež na Vás všetkých pamätám a vyprosujem hojne Božie požehnanie a srdcia plne lásky, radosti a pokoja.

V láske Ducha Svätého                   sr. Jozefina, SSpS


Fotografia

006
005
014
008
003
002
004
010
013
009
001
007
011
012
  • 006
  • 005
  • 014
  • 008
  • 003
  • 002
  • 004
  • 010
  • 013
  • 009
  • 001
  • 007
  • 011
  • 012
  •     

     

     

    feedback
    Prihlásenie
    Prihlásenie