„V tebe sú všetky moje pramene.”

Kto sa vydá na cestu k prameňu, musí ísť proti prúdu. Pramene ležia vždy vyššie ako jazerá alebo moria. Ísť späť k prameňom znamená výstup do vyšších polôh. Čas počiatočnej formácie je časom putovania a objavovania tohto Prameňa v nás samých, čerpanie a osviežovanie sa životodarnou vodou, ktorou je samotný Boh.

Často krát je to náročné a proti prúdu všetkých možných osobných predstáv či už o sebe samej alebo o Bohu a živote... Je nám však darovaný čas, privilegovaný čas  putovania a objavovania Prameňa, a to je čas aj tu v noviciáte.

V aprílovom čísle v minuloročných Hlasov sme sa s vami delili o našom živote v medzinárodnej noviciátskej komunite v Ríme. Skôr ako sa opäť s vami podelíme o nové skúsenosti a zážitky, chcela by som nás v krátkosti predstaviť, zvlášť novým čitateľom, ktorí o spoločnom európskom noviciáte Misijných sestier služobníc Ducha Svätého nepočuli. V noviciáte je momentálne 5 noviciek: 1 Nemka, 1 Vietnamka z Nemecka, 1 Češka a 2 Slovenky.  Jedným z hlavných dôvodov spoločnej formácie bol fakt, že je stále menej povolaní v jednotlivých európskych provinciách - krajinách a keďže sme medzinárodná kongregácia a tvoríme multi-kulturálne komunity, cítili sme potrebu i výzvu k tejto spoločnej formácii, ktorá sa uskutočňuje v prvom rade v spoločenstve sestier rôznych národností ale tiež aj s väčšími možnosťami skúseností iných kultúr, jazykov, vnímania a prežívania viery, ale aj objavovania hodnôt a krásy toho svojho vďaka odstupu a konfrontácii s innosťou. Je to skutočne častokrát cesta proti prúdu, ale predsa vedúca k Prameňu. Objaviť tento Prameň a čerpať z neho celý život, túžiť a byť neustále smädná po tejto životodárnej vode je veľmi dôležité objaviť a dovoliť sebe zostať „závislá“ po celý život. Hlavne o tomto je rehoľná formácia. Samozrejme pre nás misijné sestry je dôležitý aj misionársky aspekt,  ktorý zahŕňa okrem hlavného poslania prinášať Krista -  AD GENTES, aj prijímanie a delenie sa bohatstvom iných kultúr.

„Ja osobne som veľmi vďačná Pánovi za všetko čím ma denne obdarúva skrze moju službu vo formácii a bytie v tejto kongregácii. Je pre mňa tiež darom a privilégiom sprevádzať na ceste povolania naše mladé sestry. Môj čas návratu na Slovensko sa pomaly blíži a ja som otvorená na ďalšie pozvania a výzvy.“                                    Sr. Laura, SSpS – novicmajsterka

„Noviciát je pre mňa časom dozrievania, spoznávania samej seba, svojej dynamiky, časom vstávania a padania, časom, v ktorom sa učím odpúšťať sebe a druhým v každodenných situáciách. Časom, v ktorom mojou „prácou“ je byť s Ježišom, načúvať mu a učiť sa od Neho, keď meditujem nad prežitým dňom, týždňom, či mesiacom, čo mi tým chcel asi povedať, do čoho ma pozýva a tak sa snažím zapustiť viac korene a prehĺbiť vzťah s Ním. Noviciát v Ríme je pre mňa obrovským darom a neopísateľným bohatstvom skúseností, ktoré môžem aplikovať na svoj budúci rehoľno-misionársky život a ktoré by som nemala možnosť nadobudnúť, keby som ho strávila na Slovensku. Okrem iného je pre mňa aj výzvou, pretože sme v medzinárodnej komunite – a to už na začiatku svojej cesty. Samozrejme, nie vždy je to ľahké. Každá kultúra prináša so sebou iný pohľad na vec, iný názor a to v rôznych oblastiach (či už sa to týka jedla, komunitného života, modlitby...). Čo má napr. pre mňa veľký význam a bez čoho si nemôžem predstaviť napr. komunitný život môže mať úplne iný význam pre sestru z inej časti sveta. Ale je to veľmi obohacujúce a stojí to za to J. Myslím si, že je dobré prejsť si už na začiatku svojho  rehoľno – misionárskeho života určitými kultúrnymi šokmi, človek sa potom pozerá na svet ÚPLNE inak. Začne si oveľa viac vážiť kultúru druhých, ale v prvom rade tú svoju, prostredie, z ktorého pochádza a ľudí, cez ktorých mu bol sprostredkovaný dar viery. Som neskutočne vďačná za tento čas, ako aj za ľudí, ktorí ma ním sprevádzajú.

A čo znamená pre mňa formácia? Použijem nasledovný príklad. Je to ako keď v záhrade rastú rôzne stromy – hrušky, jablone, slivky. Bolo by hlúpe chcieť od jablone, aby sa stala hruškou, pretože to je nemožné. Čo však môžeme urobiť, je pracovať na tom, aby sa z jablone stala krásna jabloň – nie nejaká divoká, ktorá bude rodiť len plánky. A preto je potrebné kde-tu odstrihnúť konárik, dať nejaké potrebné živiny, atď. ... To isté môžeme urobiť aj so slivkou či hruškou, ale nikdy nemôžeme dosiahnuť to, že zo slivky sa stane hruška. Túto analógiu môžeme preniesť aj na formáciu. Len to, čo do mňa vložil Boh, to aká som, s tým môžem pracovať a „odrezávať konáre“, prípadne pracovať na raste druhých. Ale nikdy sa zo mňa nestane úplne odlišný človek, vždy ostanem Veronikou (ako jabloň ostane vždy jabloňou). Je to pre mňa poriadne dobrodružstvo a každým dňom sa teším, čo nové o sebe a o Bohu objavím a čo má pre mňa pripravené. Prosím vás o modlitby na tejto ceste.“                                          Novicka Veronika

  "Za tebou prahne moja duša...ako vyschnutá, pustá zem bez vody." (Ž 63) V tieto dni sa mi slová tohto žalmu intenzívnejšie prihovárajú... a zároveň sa cez ne cítim bližšie k tým, ktorí túto vyprahnutosť prežívajú a ku ktorým sme ako misionárky poslané, aby sme spoločne hľadali Prameň...

Noviciát je pre mňa aj časom vysychania kvázi prameňov..., keď padajú moje obrazy o Bohu, o druhých, o sebe... Niekedy až takmer buchot počuť, keď sa taký nejaký pekný, roky maľovaný, zrúti...Noviciát je pre mňa tiež časom zatiahnutia na hlbinu, hlbšieho prežívania toho základného: Kým je Pán pre mňa? Kým som ja v Jeho očiach? Čo to znamená nasledovať Ho? Čo znamená dávať život, ako dal On, v mojej každodennosti? Noviciát tu v Ríme na našom Generaláte je pre mňa tiež časom radosti z prežívania medzinárodnosti našej Kongregácie - vidieť rozmanitosť a bohatstvo druhých ma formuje k pravdivosti k vlastnej identite a opravdivosti prežívania spoločenstva.

A predovšetkým - noviciát je pre mňa časom urputného hľadania a opatrného nachádzania Pána v tom všetkom.

Prežívam vďačnosť za našu Kongregáciu a radosť, že v máji v nej budem môcť - ak je to Božia vôľa - zložiť prvé sľuby. Som vďačná mojim rodičom, ktorí ma svojou starostlivosťou a modlitbou priviedli k ceste zasväteného života (aj keď to možno nebol ich úmysel číslo jeden). Som vďačná mojim blízkym, mojim sestrám a všetkým, ktorí ma na tejto ceste sprevádzali a sprevádzajú. Nie je vždy ľahká, ale vedie k Prameňu.“                                          Novicka Mirka

„Dva roky mojí formace v noviciátě se pomalu blíží ke konci a já začínám odpočítávat dni. Odpočítávám je s vděčností:  Někdo by si možná myslel, že formace slouží k vytvoření perfektní sestry, plné cností a svatého smýšlení....já jsem zde objevila sama sebe, a určitě nejsem perfektní, cností – od každého rožku trošku J a na kanonizaci to taky nevypadá... Bohu díky! Pán sám ví, proč mě chce právě takovou...toužím mu dát svůj život se vším všudy takový jaký je....On mi totiž dal mnohem mnohem víc – milost za milostí, a především sám sebe na vrchu Kalvárie – jenom pro mě... Další mi před odjezdem do Říma řekli, že to jsou líbánky s Nebeským Ženichem....hmmm...no,  pro mě to byl spíš krvavý boj sama se sebou a naštěstí jsem to nebyla já, kdo to nakonec vyhrál, ale Pán. Jiní si mysleli, že to budou pořádně dlouhé prázdniny v Římě  - památky, sluníčko, moře... (i to bylo...a tyto naše příležitostné výlety jsou mojí velkou radostí!), ale mnohem větší radost prožívám z možnosti žít naší misijní charizmu tu v mezinárodní komunitě, v setkávání se s nádhernými lidmi ze všech stran světa, poslouchat jejich myšlenky, zkušenosti, příběhy... úplně mi to změnilo pohled – já nevidím o 180 stupňu jinak, ale jinýma očima... z možnosti učit se misiologii, psychologii, theologii, Bibli, a tolik dalších témat důležitých pro osobní růst i pro budoucí misii (já, co jsem absolvovala v 1 rok náboženství!) od velmi vzácných lidí, kteří nám někdy jako zázrakem přišli do cesty. A především jsem vďečná za naší malou noviciátskou komunitu, s kterou si tu už 2 roky otloukáme hrany a nastavujeme zrcadla (a někdy i pijeme krev)....jsem vďečná, že šly tu cestu se mnou: Jak vypadá pravý přítel? Ten, co o tobě ví všechno, a přesto tě má rád. Bez nich a bez toho Největšího Přítele, co o mě ví všechno a přesto si mě povolal, a taky bez modliteb všech dobrých lidí, známých i neznámých, bych byla úplně někde jinde. Pán Bůh zaplať!“                                                         Novicka Lenka

 

Chceme sa tiež touto cestou poďakovať všetkým naším drahým doma - rodičom a súrodencom, ktorí nás denne sprevádzajú modlitbami, naším sestričkám, dobrodincom, členom Misijného združenia Ducha Svätého, priateľom a známym. Vedzte, že aj vy všetci ste tu spolu s nami na posvätných miestach Ríma v srdci i v modlitbách pred Pánom. S vďakou a v láske Ducha Svätého spojené misijné sestry z európskeho noviciátu v Ríme.

                        Sr. Laura, Sr. Carmen Elisa, novicky Mirka, Lenka, Ida, Thao a Veronika


Fotografia

001
002
004
005
003
  • 001
  • 002
  • 004
  • 005
  • 003
  •   

     

    feedback
    Prihlásenie
    Prihlásenie