P18 v Prešove - Téma: O2H alebo ODVAHA

Velmi jsme se těšili, že naše celkem početná skupinka sester  (v počtu sedmi osob - jako "sedm darů Ducha Svatého! ) se mohla zúčastnit na celonárodním setkání mládeže v Prešově v  čase 26.-29.7.2018  a to společně s našimi spolubratry " s verbistami" a mnoha mladými, kterým se věnují v pastoraci. O programu i přednáškách  bylo jistě napsáno v mnoha médiích, proto bychom vám rádi nabídli několik osobních dojmů z tohoto požehnaného času.

Lenka Františka (juniorka - sestra v časných slibech): Začnu u vlastních krásných vzpomínek... Nejkrásnějším darem, který jsem si odnášela z tohoto setkání byla nesmírná síla společných modliteb a chval v společnosti tolika mladých, vírou hořících lidí... silně jsem vnímala blízkost mého Milovaného Pána právě skrze jejich upřímnou a sdílenou víru, jejich bezprostřednost, radost a odvahu být křesťany. Byla to pro mě jako misijní sestru určenou do sekulárního prostředí Čech posila, svědectví a naděje. Pán Bůh zaplať. Jdu s radostí a odvahou svědčit o tom, kterého miluji, protože On si mě zamiloval první, a s kterým "nic není nemožné!"

Magdalena (postulantka): Čo ma najviac oslovilo na P18? Bola to najmä radosť a nadšenie u tak velkého  množstva mladých, ktorí  sa  odvážne  hlásia  verejne  ku Kristovi. A to aj napriek dnešne jmodernej dobe, kedy už nie je „in“ vyznávať kresťanské hodnoty. Je to pre mňa veľmi vzácne, keďže som sa v mladosti pohybovala medzi ľuďmi, ktorí mali celkom iný životný štýl a zúčastňovali sa úplne iného typu akcií. Preto týmto deckám veľmi fandím.

 Na popoludní angažovanosti sama dotkli silné svedectvá mladých dievčat, ktoré sa (nie vždy vlastnou vinou) stali obeťami obchodovania a prostitúcie; a to, ako sa vďaka spoznávaniu Ježiša dostávajú z tejto hroznej traumy. Z katechézy a programu v hale to boli svedectvá dvoch mladých rehoľníkov a jedného seminaristu, ktorí nikdy nečakali, že sa zasvätia Bohu, ale ich životný smer sa náhle otočil o 180 stupňov. Dosť mi to pripomínalo zrod môjho povolania.

 A nakoniec to bolo EXPO povolaní, ktoré aj keď sme dlho nepripravovali, bolo krásne zohraté a páčila sa mi súdržnosť a spolupráca s našimi bratmi verbistami a "sesternicami" indickými sestrami, s ktorými sme zdieľali jeden veľký spoločný stan...Veronika (novicka): V posledných dňoch ma oslovil tento citát: "Ak chceš niečo zmeniť, musíš mať odvahu riskovať." Ak by som mala v krátkosti vyjadriť, čo som si "odniesla" z P18, tak by to bolo slovo ODVAHA. Odvaha neznamená nemať strach, ale naopak, mať strach a predsa to urobiť. A to prajem sebe, i vám všetkým: nebáť sa zariskovať v každodenných rozhodnutiach (tých menších, ale i väčších), byť odvážnymi všade, kde ste. Niekedy je možno najjednoduchšie len tak sedieť niekde ticho, poprípade sa stratiť v dave, ale Pán nás často pozýva nabrať odvahu, postaviť sa a povedať, či spôsobom života ukázať svoj názor na danú vec, aj keď je možno iný ako názor druhých. TAK TEDA SMELO DO TOHO!

Sr. Miroslava Mária (juniorka - sestra v časných sľuboch):

Bol to vskutku veľmi pekný čas, Bohu vďaka zaň. Mladí sú v každej dobe akosi viac ohrození, a preto byť odvážnym a žiť život trochu inak ako sa zdá byť „normálne“ nie je vždy ľahké. Vidieť a stretať mladých na P18 bolo pre mňa silným svedectvom. Svedectvom, že sú odvážni a chcú žiť svoj život s Bohom. Že vedia a zažili, že to nie je vždy ľahké - zažili strach, slabosť... ale tiež radosť a naplnenie. A svedčili, že v tom všetkom chcú nasledovať Ježiša. Keď sme si v piatok odlamovali z chleba, ktorý sme mali na obed, mladí svojou skromnosťou, jednoduchosťou a nasadením za dobrú vec ukázali, že to myslia naozaj vážne. Som vďačná za ich svedectvo a tiež za spoločenstvo, ktoré sme počas týchto dní prežívali; za radosť, s ktorou sme sa delili.

„Nech je zvelebený Pán, môj ochranca, čo učí moje ruky zápasiť a moje prsty bojovať. On je ku mne milosrdný a dodáva mi odvahy, on je moje útočište a môj osloboditeľ.“ (Ž 144, 1-2a)

Sr. Vianneya (sestra vo večných sľuboch):  V prvej rade to bolo stretnutie  mládeže plnej radosti a oduševnenia.  Čo ma najviac oslovilo, to bol piatkový obed, kde sme dostali čerstvý peceň chleba a mali ho rozdeliť so svojím susedom, aby každý dostal polovičku. Bočným okom som aj sledovala, ako to budú mladí brať...Bolo to pre mňa povzbudenie, lebo chlieb je to najcennejšie, čo máme pre život, ten eucharistický pre dušu. Tak potom to naše delenie bolo vo viere a  vďačnosti za tento drahý pokrm


Fotografia

005
006
007
009
010
001
002
003
004
  • 005
  • 006
  • 007
  • 009
  • 010
  • 001
  • 002
  • 003
  • 004
  • feedback
    Prihlásenie
    Prihlásenie