srdečne vás pozdravujem z Čile, mojej misijnej krajiny. Rada by som sa s vami podelila o tom, ako sa tento krok do neznáma stáva pre mňa každým dňom novým obohatením, ale zároveň aj novou výzvou načúvať, spoznávať, učiť sa… skrátka: dôverovať Bohu.
Takmer pred 90 rokmi požiadala čilská vláda Misijné sestry služobnice Ducha Svätého o pomoc v boji proti epidémii týfusu, s ktorým v tom čase krajina zápasila. A tak prvé misijné sestry prišli do Čile v roku 1934. Boli nemeckej národnosti a pôsobili v susednej Argentíne. Ich praktická misijná činnosť bola teda spočiatku v Čile zameraná na verejné zdravotníctvo. Neskôr sa ich pôsobenie rozšírilo i do škôl a rôznych iných oblastí.
Dnes sme tu 25 misijných sestier rozličných národností, z krajín Európy, Indie, Afriky, Indonézie i Latinskej Ameriky. Sme rôzneho veku i profesií, ale spojené jednou túžbou – spolupracovať na ohlasovaní Dobrej zvesti o tom, že Boh vždy ako prvý miluje človeka.
Postupne teda spoznávam aj krásy a zaujímavosti o Čile. Je to tá veľmi dlhá a úzka krajina v Južnej Amerike medzi Tichým oceánom a Andskými Kordilerami. Na výchde hraničí s Argentínou a Bolíviou, na severe s Peru. K Čile patria aj niektoré ostrovy, známy Veľkonočný ostrov a časť Antarktídy. Keďže sa krajina tiahne cez polovicu južného kontinentu – má dĺžku približne 4300 km a priemernú šírku len okolo 180 km, jej podnebie je veľmi rôznorodé. Na severe je púšť, najznámejšia Atacama ako najsuchšie miesto na zemi. Juh sa trochu podobá na Slovensko, s krásnymi pohoriami, jazerami, pasienkami. Rieky stekajúce cez sopečné skaly tvoria krásne vodopády, v pozadí so zasneženými vrcholkami Ánd. Typické zvieratá ako kondor čílsky a huemul (druh jeleňa) sú zobrazené i v štátnom erbe. Pumy žijú väčšinou už len v národných parkoch.
Pred príchodom Španielov v 16. storočí spravovali sever súčasného Čile Inkovia a juh hlavne kmeň Mapuche. Ich kultúra a tradície tvoria časť nehmotného bohatstva, ktoré svojou zaujímavosťou dokážu lákať turistov.
Obrovské pohorie Kordiler s dĺžkou viac ako 4200 km tiahnúce sa celou krajinou pripadá na pohľad ako neprístupné, nehostinné skaliská. Skrýva však nerastné bohatstvo, ktorého ťažba robí z Čile svetového exportéra medi, lítia, zlata a iných drahých kovov a minerálov. Banský a ťažobný priemysel urýchľuje na jednej strane rýchly rozvoj krajiny, na druhej strane však urýchľuje aj stratu drahocennej vody, ktorá sa najmä na suchom severe získava topením ľadu v Kordilerách.
Keď som prišla do Čile v decembri minulého roku, prvé 3 mesiace som sa intenzívne venovala štúdiu španielčiny a tunajšej kultúry v hlavnom meste Santiagu. Sestry ma medzičasom oboznámili aj s misijným pôsobením v našich piatich komunitách. Teraz je mojim miestom mestečko Chalinga v severnej časti Čile. V komunite sme tri: sr. Carmen je z Čile a sr. NiKetut z Javy-Indonezie. Venujeme sa pastorácii v našom blízkom i širšom okolí, pripravujeme deti i dospelých, ktorí majú záujem, na prijatie sviatostí, navštevujeme chorých v rodinách i v miestnej nemocnici, poskytujeme služby sociálnej asistencie, staráme sa o kostol, a kde vidíme potrebu, snažíme sa priložiť ruku k dielu. Nie sú to veľké veci, ale všedné, ako ich život prináša, radostné i ťažké. V tomto všetkom chceme Ježišovi akoby prepožičať naše srdcia i ruky. Venujem sa tiež administratívnej činnosti pre potreby našej provincie. Ako kongregácia sme tu zriaďovateľmi troch pomerne veľkých škôl, ktoré sú kombinované so škôlkou a strednou školou. Takže o služby v rôznych oblastiach naozaj nie je núdza, najmä keď sa môžme prepojiť aj cez internet. Ľudia sú tu veľmi priateľskí, otvorení, zhovorčiví, majú radi spoločnosť. Preukazujú si vzájomnú pohostinnosť ako znak úcty. Radi sa zabávajú a majú veľký zmysel pre humor. Vždy nájdu niečo, na čom sa dá zasmiať. Som milo prekvapená, s akou samozrejmosťou sa mnohí muži i ženy spontánne angažujú popri práci v katechézach, v bohoslužbách slova, ako sa dokážu povzbudiť, zorganizovať pomoc, či spolupracovať. Skutočne, oni už dávno praktizujú synodalitu. Dokázali si udržať živú vieru na mnohých odľahlých miestach, kde roky nepôsobil žiaden kňaz. Áno, zápasíme i s ťažkosťami, je tu veľmi rozšírený obchod s drogami, prostitúcia, migrácia, korupcia, zmätok z gender ideológie, depresie a samovraždy. Denne sa s tým stretávame tvárou v tvár, modlíme sa a snažíme sa praktizovať a poukazovať na hodnoty, ktoré prinášajú plný život a pokojný rozvoj pre jednotlivca, pre rodiny, pre svet.
Tiež vás, našich spolupracovníkov misií prosím o modlitbu za túto našu misiu a uisťujem vás o našich modlitbách za vás. Verím, že ako si Čile dokázalo v r. 1810 získať slobodu spod španielskej nadvlády a neskôr demokratické zriadenie po 17-rokov trvajúcej vojenskej diktatúre Augusta Pinocheta, obstojí aj v súčasnej liberálnej dobe v obhajobe kresťanských hodnôt. Nech Panna Mária karmelská, ktorú si tu s takou láskou uctievajú ako patrónku Čile oroduje za nás a pomáha nám spoločne kráčať životom a šíriť dobro, kde sa len dá.
S vďakou ostávam s vami spojená v modlitbe
Sr. Pia, Ľubomíra Michalicová, SSpS
