V dnešnej pasáži (Jn 10,11-18) Ježiš odhaľuje svoju najhlbšiu identitu, ktorá pochádza od Boha, jeho Otca. Predstavuje sa samotným menom Boha: ‘Ja som’ (Egó eimi).
Keď sa Mojžiš pýtal Boha, ktorý k nemu prehovoril z horiaceho kríka, aby mu zjavil svoje meno, Boh odpovedal: ‘Ja som’ (Ex 3,14), meno, ktoré sa nesmelo nikdy vysloviť (v tetragramatóne JHWH).
Živý Kristus sa teda zjavuje ako „Ja som“ a upresňuje: Ja som dobrý pastier (10,11). V Jánovom evanjeliu nájdeme aj: Ja som chlieb života (Jn 6,35); Ja som svetlo sveta (Jn 8,12); Ja som brána k ovciam (Jn 10,7); Ja som vzkriesenie a život (Jn 11,25); Ja som cesta, pravda a život (Jn 14,6); Ja som vinič (Jn 15,5).
Ježiš sa predstavil ako dobrý, z gr. kalós – krásny. Obraz ‘krásneho” pastiera v sebe zhŕňa všetkých pastierov, ktorých Boh dal svojmu ľudu (Mojžiš, Dávid, proroci), ale aj obraz samotného Boha, vzývaného a chváleného ako ‘pastiera Izraela’ (Ž 80,2). Ježiš opakovane vyvolával obraz pastiera a stáda, ktoré pásol (Mt 9,36; 10,6; 15,24 atď.), no teraz sa vyhlasuje za Mesiáša a Bohom poslaného, aby viedol ľudstvo k plnosti života (Jn 10,10).
Krása pastiera nespočíva v jeho vonkajšom vzhľade, ale jeho šarm a sila príťažlivosti pochádza z jeho odvahy a štedrosti. Jeho krása spočíva v tomto geste: dobrý pastier dáva svoj život (10,11), a to je oveľa viac ako len starostlivosť o stádo. Evanjelium podľa Jána opakuje tento výrok až päťkrát.
Ďalšou dôležitou vlastnosťou autentického pastiera je blízkosť k ovciam: je s nimi vo dne i v noci, na púšti a na lúkach, pod slnkom i dažďom, je s nimi a medzi nimi, žije v plnej solidarite s ovcami a miluje svoje ovce. Dobrý pastier je opakom pastiera, ktorý robí túto prácu len preto, že je platená, ktorý hľadí na odmenu za prácu, ale v skutočnosti ovce nemiluje. Dokazuje to skutočnosť, že keď vlk príde, opustí ovce a utečie: chce zachrániť seba, nie zverené ovce! (10,12-13).
Naopak, láska dobrého pastiera k svojim ovečkám spôsobuje jeho odhodlanie, položiť svoj život za ich záchranu. Nikdy ich neopustí. Nezabúda na nich. Žije pre nich. Vždy je pozorný k najslabším alebo najchorejším ovciam. Dobrému pastierovi záleží na každej ovečke (10,14-15).
Ježišova láska k ľuďom nikdy nemala a nemá hranice. Miloval a miluje druhých viac ako seba. Každého miluje láskou dobrého pastiera, ktorý neuteká pred nebezpečenstvom, ale dáva svoj život, aby zachránil stádo. Bohu záleží na všetkých stvoreniach. A denne každému z nás opakuje: si pre mňa dôležitý/á. A ja sa postarám o tvoje šťastie!
Kto je teda povolaný nasledovať dobrého pastiera?
Spomeňme si na výrok pápeža Františka, keď povedal: Buďte pastieri, ktorí páchnu za svojimi ovcami! Táto výzva nie je iba pre kňazov, ale pre nás všetkých, lebo všetci sme povolaní k tomu, aby sme sa stali dobrými pastiermi pre našich blížnych: pre kolegov v práci, priateľov, ľudí, ktorých náhodne stretneme, spolubývajúcich či susedov, študentov a učiteľov, tých, ktorých milujeme, ale aj tých ktorých milujeme menej.
Ak sa rozhodneme prijať toto Ježišovo pozvanie – stať sa dobrými pastiermi pre druhých – nemusíme sa obávať, že to nezvládneme, lebo Boh bude od nás očakávať výnimočné a hrdinské činy.
Nie, skôr ide o to, aby sme tu vedeli byť pre tých, ktorí nás potrebujú, ktorí sa cítia slabí a ohrození, unavení … a aby sme im vedeli prejaviť našu lásku, blízkosť, starostlivosť a záujem, v malých a každodenných gestách ako sú úsmev, dobré slovo, podanie ruky, odpustenie, ticho, pocit pokoja.
A dokážeme to s dôverou v Dobrého pastiera, ktorý na nás nekladie bremená, ale pozýva nás, aby sme ho nasledovali, lebo On kráča s nami, s jeho láskou, milosrdenstvom a odpustením.
Sr. Katarína Pavelová SSpS
