Blahoslavená Matka Mária

Helena Stollenwerková sa narodila v mestečku Rollesbroich v Nemecku 28. novembra 1852. Otec jej zomrel, keď mala 7 rokov. Jej matka sa druhý krát vydala za muža menom Peter Breuer. Helena už počas základnej školy  s veľkým nadšením čítavala ročenky Združenia Svätého detinstva, teraz Misijné dielo detí. Keď mala štrnásť rokov vstúpila do združenia Apoštolátu modlitby. Helena sa zaujímala o spásu celého sveta, najmä o opustené deti v Číne.

Takto opisovala svoju túžbu, ale i bezmocnosť: „Často mi bolo ťažko z toho, že som dievčaťom. Myslela som si, že keby som bola chlapcom, mohla by som študovať, stať sa misionárom a ísť k úbohým pohanom.“ Helena vložila všetku svoju dôveru do Ježišovho Božského Srdca. Bola presvedčená, že ak Boh vložil do jej srdca toto želanie, ukáže jej cestu. Svoju túžbu prezradila svojmu spovedníkovi. Povedal jej, aby čakala. „Si ešte mladá, Helena. Počkaj ešte dva roky. Keď sa zmení doba, pomôžem ti.“ Rok 1871 v Nemecku nebol vhodným časom na myšlienky, ktoré Helena cítila ako pozvanie do zasväteného života. Kláštory a semináre sa zatvárali. Spovedník jej zakázal čítať ročenky, hovoriť, alebo dokonca čo i len myslieť na svoje želanie. Cítila, že ju všetci opustili, dokonca i Boh. Helena nestrácala čas čakaním, modlila sa často pred Najsvätejšou Sviatosťou a bola aktívna v službe chorým, osamelým a umierajúcim vo farnosti. A neprestala hľadať svoj sen – misijnú kongregáciu. V tom čase však v Nemecku nenašla žiadnu rehoľu, ktorá by posielala misionárky do Číny. Helena nachádzala  útechu a silu iba v modlitbe. Čakala nielen 2 roky, ale takmer 11. V roku 1881 získala Helena adresu Arnolda Janssena. Ten vnímal potrebu založiť kongregáciu misijných sestier, ale nateraz jej nemohol sľúbiť, že sa tak stane v blízkej budúcnosti. Ponúkol jej možnosť slúžiť v misijnom dome v kuchyni. Helena mala 30 rokov, keď prišla do Steylu. Dúfala, že dosiahla svoj cieľ. O dva roky neskôr, v roku 1884 sa k nej pripojila Hendrina Stenmannsová z Issum na dolnom Porýní a ďalšie ženy. Spolu pracovali v misijnom dome v kuchyni a práčovni. 14. júla 1888 sa presťahovali do malého domčeka oproti misijného domu, ktorý sa nazýval „Kláštor u troch líp“. Slúžkam to dalo malý lúč nádeje. O rok neskôr sa šesť slúžok presťahovalo do kapucínskeho kláštora.

8. december 1889 sa stal dňom založenia misijných sestier Služobníc Ducha Svätého. Odvtedy sa už nevolali slúžky, ale postulantky. Helena dostala svoje nové meno. V roku 1894 zložila Mária svoje prvé sľuby. Myslela si, že je konečne blízko svojho sna – byť misionárkou v Číne. Ale jej misiou sa stalo vytvorenie rehoľnej komunity v Steyli. Stala sa predstavenou sestier. Úzko spolupracovala s Arnoldom Janssenom, deň za dňom podriaďujúc sa Bohu v nepodmienečnej službe. Jej motto bolo: „Bohu česť, blížnemu osoh a mne samej námaha.“ Vždy sa zaujímala o sesterskú lásku medzi sestrami.

Rýchlo rastúca komunita sestier vyslala v roku 1895 prvé sestry do Argentíny. Čoskoro nato nasledovala ďalšia skupina do Toga. Po siedmich rokoch existencie kongregácia mala už 100 sestier. Napriek práci a zodpovednosti si našla Matka Mária čas na posilnenie hlbokej jednoty s Pánom. Silu pre svoj život nachádzala v Eucharistii. Láska k Duchu Svätému zostala jej hybnou silou.

Otec Arnold Janssen bol presvedčený, že ovocie misijnej činnosti závisí od Božieho požehnania a milostí vyprosovaných v modlitbe. Už dlho pomýšľal na založenie tretej, kontemplatívnej vetvy, aby tak zabezpečil duchovné zázemie misionárom a misionárkam predtým založených činných spoločností. 8. decembra 1896 sa myšlienka stala realitou. Sestry nazval Služobnice Ducha Svätého ustavičnej poklony. Otec Arnold požiadal Matku Máriu, aby prešla do kontemplatívnej vetvy. Ona by uprednostnila zostať misijnou sestrou, ale v prianí otca Arnolda videla Božiu vôľu. Povedala: „Myšlienka, že je to Božia vôľa, mi dáva potrebnú silu a odvahu.“ 8. decembra 1898 bola Mária oblečená do ružového rúcha klauzúrnych sestier a dostala meno sr. Mária Virgo. Helenin sen ísť do ďalekej Číny sa nikdy nesplnil. Matke Márii Virgo, zasiahnutej ťažkou chorobou, dovolili 3. februára 1900 na smrteľnej posteli zložiť rehoľné sľuby ako klauzúrnej sestre. Jej posledné slova boli: „Ježišu, pre Teba žijem, Ježišu, pre Teba umieram.“

Pápež Ján Pavol II. beatifikoval sr.Máriu Virgo, Helenu Stollenwerkovú 7. mája 1995.  Zázrak, ktorý prijala Svätá Stolica pre jej beatifikáciu, bolo uzdravenie japonskej učiteľky hudby Ikuko Mary Clare Terumichi.