Začalo sa to celé veľmi nečakane. Áno, vojnový konflikt medzi Ruskom a Ukrajinou bol dlhodobou záležitosťou, ale my sme ho mnohí vnímali z pohodlia našich obývačiek ako niečo vzdialené, zrejme vleklé, dlhodobé a niečo, čo sa nedotýkalo našich každodenných životov. A potom prišiel šok a prebudenie do krutého rána. Presne si pamätám, ako som 25. 2. 2022 pri zbežnom rolovaní ranných správ v mobile na okamih prestala dýchať… začala vojna … niečo také sme v 21. storočí, v Európe nečakali. Avšak ani v tomto momente sme si ešte neboli schopní uvedomiť, ako veľmi sa zmenia naše životy a aký na akých „krehkých nohách“ je postavený náš dovtedy pokojný život.
Aj pre nás všetkých na Diecéznej charite Nitra to bola úplne nová výzva k službe v úplne novej situácií akou je vojna a prílev vojnových utečencov.
Aj my v Nitre, podobne ako na celom Slovensku , sme v začiatkoch konfliktu pocítili silnú vlnu solidarity obyvateľstva. Ľudia sami prichádzali a pýtali sa, ako môžu pomôcť, organizovali zbierky a prinášali nám ich, hľadali sme kontakty na Ukrajine, kde tieto veci najviac potrebujú. Bez akýchkoľvek príprav a rečí sme robili to, čo od nás vyžadovala vojnová situácia. Bolo pre nás veľkým povzbudením sledovať ochotu a to množstvo dobrých sŕdc okolo nás, ktoré naozaj nezištne pomáhali – prinášali dary a otvárali svoje domovy pre utečencov. Náš provizórny sklad, ktorý vznikol zo dňa na deň, sme neustále napĺňali a hneď aj vyprázdňovali a odvážali na Ukrajinu a k hraniciam. Boli to tony pomoci, ktoré prešli našimi rukami a pomáhal naozaj každý, bez ohľadu na to, čo robí.
Bolo jasné, že po prvotnej pomoci, ktorá sa orientovala na Ukrajinu a k hraniciam, bude treba pomáhať utečencom, ktorí prichádzajú k nám. Nitra a okolie je mesto, kde už aj pred vojnovým konfliktom kvôli pracovným príležitostiam v okolitých priemyselných parkoch, žila komunita Ukrajincov a tak sa práve Nitra stala prirodzeným cieľom príchodu mnohých utečencov. Postupne sa v Nitre vytvorila sieť pomáhajúcich organizácií a Diecézna charita Nitra sa stala jej prirodzenou súčasťou. Náš provizórny sklad sa stal miestom výdaja základnej materiálnej pomoci, do ktorého denne prichádzali utečenci, ktorí našli svoje útočisko v Nitre a okolí. Tak sa postupne utváralo Centrum pomoci v Nitre, ktoré sa stalo súčasťou projektu Emergency Appeal (Ide o finančný mechanizmus pre riešenie kríz a humanitárnych katastrof vo svete, ktorý zastrešuje medzinárodná organizácia Caritas Internationalis). Prichádzali predovšetkým matky s deťmi a seniori. Stali sme sa pre nich miestom, kde cítili prijatie a tak často porozprávali svoje smutné príbehy, uvoľnili napätie a častokrát potláčané emócie. Bolo smutné pozerať fotografie zničených ulíc a miest, z ktorých utekali, z kyjevského metra, v ktorom sa ukrývali, z rôznych provizórnych krytov, fotografie výbuchov, ktoré videli z okien svojich bytov predtým, ako utiekli. Bolo smutné počúvať príbehy o ich deťoch, ktoré zo šoku z bombardovania prestali rozprávať a začali im rôzne zdravotné problémy. Ich mamy potláčali svoje emócie, pretože musia pre deti zostať silné. Všetci sa chceli vrátiť… všetci verili vo víťazstvo… Jedno mali všetci spoločné – boli veľmi hrdí na Ukrajinu a milovali svoju vlasť.
Postupne sme začali prenikať do tajov ukrajinského jazyka, kde nachádzame čoraz viac podobností s našim jazykom, a tak vidíme , že Ukrajinci si celkom ľahko osvojujú základy slovenčiny.
Postupne sme začali spoznávať lepšie ukrajinskú mentalitu, ich tradície , zvyky … spoznávať ľudí s ich osobnými príbehmi a tragédiami, ktoré , žiaľ zatiaľ nemajú víťazný koniec.
Na začiatku príchodu utečencov mnohí verili, že vojna skončí 9. mája 2022, potom mali ďalšiu víťaznú métu do konca augusta 2022. Zrejme je to otázka istej psychohygieny a prežitia vo vojnových časoch –mať nádej na rýchly koniec. Pamätám si na krásnu Alonu z Charkova, ktorá ušla s dvomi dcérami a tretie dieťa čakala. Tentoraz to mal byť chlapec a termín pôrodu mala v auguste 2022. Aj jej dcéry sa nesmierne tešili na ďalšieho svojho bračeka. Na moju otázku, kde na Slovensku plánuje pôrod sa udivene pozerala a s absolútnou istotou povedala, že pôrod bude v Charkove, v auguste 2022 už predsa bude po vojne a ona sa teší , že jej syn sa narodí do slobodnej Ukrajiny. Žiaľ, táto jej túžba je stále nesplnená.
Ukrajinka Yullia mi sama rozprávala , ako ju muž zo Zaporožskej oblasti posielal s dvomi deťmi do bezpečia so slovami: „Neboj sa, veď to nebude dlho trvať. Sme v 21. storočí, vojny už netrvajú roky, ako niekedy, ale len týždne. To vydržíme!!!“ … a tak v marci prišla do Nitry s vidinou, že ten mesiac to vydržia. Je rok 2024, dva roky od vypuknutia vojny a oni sú stále tu na Slovensku, deti neobjali svojho otca a ona svojho manžela dva roky …. stále veria, že sa vrátia, avšak už si asi ani pre seba nedávajú žiadne termíny. Deti chodia do školy, vedia už dobre po slovensky, Olha sa tiež veľmi rýchlo učí slovenčinu a tak žijú každodennú realitu v nádeji na návrat.
Možno práve táto nádej dáva týmto odvážnym ženám obrovskú silu zvládať všetky ťažkosti, ktoré život v cudzine prináša.
Diecézna charita Nitra od začiatku vojnového konfliktu na Ukrajine zriadila na svojom území 3 Centrá podpory – v Nitre, v Zlatých Moravciach a v Nových Zámkoch. Tieto centrá boli súčasťou siete pomoci v rámci celého Slovenska, ktorú v rámci projektu Emergency Appeal zastrešovala Slovenská katolícka charita na území všetkých diecéz.
Každé Centrum podpory reaguje na situáciu utečencov a ich potreby, aké sú v jednotlivých regiónoch.
Centrum podpory v Nitre začalo v začiatkoch poskytovať jednorazovú potravinovú a materiálnu pomoc. Postupne sa však vykryštalizovali skupiny utečencov – sú to zraniteľné skupiny /osamelí seniori, matky s deťmi do troch rokov, invalidi a pod./, ktorí potrebujú pomoc aj opakovane a tak je prijatý systém pravidelnej mesačnej pomoci vo forme potravinového a hygienického balíka . Túto pomoc sme mohli poskytovať aj vďaka Konferencii biskupov Slovenska.
Aktuálne reagujeme aj na rôzne sezónne potreby a tak sme v priebehu mesiaca august a september pomáhali zabezpečovať pre ukrajinských žiakov a študentov vybavenie školskými pomôckami a ich zaradenie do škôl. Počas letných prázdnin sme zorganizovali denný tábor pre deti, kde mohli nielen lepšie spoznať Slovensko, ale hlavne preniknúť do tajov slovenského jazyka a reálií života na Slovensku.
Postupom času však bolo zrejmé, že vzhľadom na dlhodobejší pobyt utečencov na území Slovenska sa musíme orientovať skôr na formy pomoci, ktoré uľahčia integráciu utečencov do našej spoločnosti a vytvoríme tak podmienky, aby neboli len pasívnymi prijímateľmi pomoci , ale aktívne sa zapojili do života na Slovensku. V rámci integračných aktivít organizujeme predovšetkým kurzy slovenského jazyky pre rôzne vekové kategórie, rôzne vzdelávacie aktivity na zlepšenie ich digitálnych zručností, poradenstvo v oblasti zlepšenia možnosti zamestnania sa a pod.
Spolupracujeme so základnými školami, na ktorých je umiestnených väčšie množstvo ukrajinských žiakov a priamo do škôl dochádzame doučovať slovenský jazyk, ktorého zvládnutie je základnou podmienkou možnosti zaradiť sa do vzdelávacieho systému na Slovensku. So školami spolupracujeme aj v prípade zaradenia detí so špeciálnymi výchovno-vzdelávacím potrebami, keď naša psychologička prichádza do školy a individuálne pracuje s týmito ukrajinskými deťmi a ich rodinami. Taktiež sa zameriavame na prípravu detí predškolského veku na nástup do školy a ukrajinskí predškoláci majú možnosť v našom Centre podpory absolvovať prípravu do slovenskej školy. V rámci Centra podpory tiež doučuje anglický jazyk pre potreby základných a stredných škôl.
Integračné vzdelávacie aktivity sú doplnené o integračné workshopy, súčasťou ktorých je možnosť skupinovej terapie. Tiež sú zamerané na všetky vekové kategórie a v našom Centre podpory majú možnosť stretávať sa matky s deťmi do troch rokov v rámci Babyclubu . Priestor na stretávanie detí je vytvorený v rámci Divadelného štúdia, ktoré v sebe zahŕňa aj prvky dramatoterapie. Samostatné stretnutia pod vedením psychológov sú pripravované pre teenagerov – týchto mladých ľudí zasiahla vojna v nesmierne náročnom období ich vývinu a mnohí spracovávajú traumy vojny a zároveň pocit neprijatia v novej krajine – táto situácia si vyžaduje naozaj citlivý a individuálny prístup a ten im je v našom Centre podpory poskytnutý. Teenageri majú v rámci svojho klubu vytvorený priestor na stretávanie , vzdelávanie, jazykové konverzácie, rôzne hry, alebo proste len priestor na bežný rozhovor, kde vedia, že sú prijatí vo svojej jedinečnosti a môžu sa zdôveriť so svojimi problémami. Svoj priestor na stretávanie majú aj ženy a mimoriadne obľúbené sú stretnutia pre seniorov, ktorí tiež veľmi ťažko znášajú svoje odlúčenie od domoviny a možno povedať, že práve seniori sú najzraniteľnejšou skupinou – ťažšie sa im učí jazyk, zvyká na nové podmienky života a veľmi im chýba domov. Práve stretnutia, ktoré pre nich v našom Centre podpory organizujeme sú miestom, kde môžu slobodne vyjadriť svoje zranené emócie, vyrovnávajú sa tu so stratou domova – mnohokrát nám ukazujú fotografie, na ktorých je už len pusté miesto a predtým tam stál ich dom – tieto príbehy sú veľmi emotívne a ťažké ale oni vedia, že práve u nás je to miesto, kde nájdu aj v týchto ťažkých chvíľach oporu.
V prípade záujmu poskytujeme aj individuálne psychologické poradenstvo – pre dospelých , aj pre deti.
Rozmer charitatívnej služby je prítomný v službe základného sociálneho poradenstva, v možnosti sprevádzania na úrady a tiež k lekárovi, keď utečenci často narážajú na jazykovú bariéru a práve prítomnosť nášho zamestnanca im pomôže prekonať tieto bariéry a riešiť naozaj akútne sociálne a zdravotné problémy.
Veľkou oporou nášho tímu je sr. Zuzana Civániová, SSpS z Misijnej kongregácie služobníc Ducha Svätého v Ivanke pri Nitre. ktorá svojim úsmevom víta prichádzajúcich utečencov priamo vo dverách do nášho Centra a podáva im svoju pomocnú ruku.
Náš tím obohacujú svojou prítomnosťou aj psychologičky a pedagogičky z Ukrajiny, ktorým sme na začiatku podali pomocnú ruku my a teraz už ony môžu pomáhať ďalej.
Vojna na Ukrajine prepísala dejiny – zrejme už ozaj nikto neveril, že v 21. storočí môže byť v Európe vojna … prinútila nás všetkých znovu sa na chvíľu zastaviť a prehodnotiť hodnoty, ktoré chceme v živote dosiahnuť. Príbehy utečencov nám ukazujú , ako v priebehu noci môže človek stratiť všetky istoty , na ktoré sa v živote spoliehal a snaží si zachrániť holý život. Vojna však poskytla aj nám Slovákom možnosť ukázať to dobré, čo je v nás , otvoriť svoje srdcia a poskytnúť svoje ruky na konanie dobra.
Mária Šoóšová
Diecézna charita Nitra, Centrum podpory Nitra
