A narodeniny na Levočskej hore
Veľmi sa teším že som mohla už po 4. krát putovať z Muráňa za našou matkou Máriou do Levoče. V sile spoločenstva, radosti, kráčaním na slnku aj v daždi, lesom aj asfaltkami, so spevom, rozhovormi, zdieľaním radostí, starostí, trápení aj snov, aj s večernými tancami a nočnou adoráciou, spaním pod hviezdami alebo v telocvični.
Tentokrát so zhruba 150 spolupútnikmi malými aj veľkými. S najmladšou 10 mesačnou spolupútničkou, viacerými deťmi, aj ich rodičmi, a najstarším asi 80 ročným pútnikom Frantom z čiech ktorý tentokrát šiel na elektrobicykli.
Púť začína omšou v Muráni a tiež omšou ale na Levočskej hore končí.
Ráno po omši vyrážame s pútnickou piesňou „milí pútnici, poďte opäť k nám, na ceste k Márii vytvoríme spolu chrám!“ a ja vnímam že ozaj ten chrám spoločenstva vytvárame. Kráčame, spievame, tešíme sa. Spoznávam nových pútnikov aj stretám starých známych. V dedinách spevom prinášame radosť aj miestnym obyvateľom, ktorí nám zase chystajú pohostenie, a to nie hocijaké ale parádnu večeru. V Telgárte nás čakajú s navareným guľášom a koláčmi, v Hranovnici s klobásou, a v Spišskom Štvrtku nás hostia parádnou fazuľovicou aj guľášom, a takým množstvom koláčov že ani 150 pútnikov ich nevládze zjesť. Aj v Spišskom Štiavniku nám miestni obyvatelia robia langoše. V Hranovnici nás dokonca volajú aby sme sa k nim prišli osprchovať. A my takéto ponuky po dvoch dňoch putovania s radosťou prijímame. Ľudia sú naozaj radi že sme prišli a my sme dojatí z ich pohostinnosti. Niektorí čakajú pútnikov každý rok. My pre nich aj pre nás máme nočnú adoráciu. Kostol je plný a malé deti spia na karimatkách pod oltárom. Veľmi sa mi páči takáto sloboda. Spievame a hráme, teda tí čo vedia. Tentokrát máme troch huslistov, piatich gitaristov, harmonikára a veľa spevákov. Na adorácii píšeme aj prosby ktoré chceme priniesť Márii na Levočskú horu, a ktoré potom nesieme v arche. A dostávame požehnanie sviatosťou. Veci si nemusíme niesť všetky na chrbte, máme aj sprievodné vozidlo dodávku v ktorej nám kamarát Mišo všetko odvezie.
Putujeme štyri dni, nesieme archu s úmyslami našimi, aj ľudí ktorých stretáme cestou, striedame sa v nesení kríža, archy aj tlačení kočíkov, občas zmoknutí, občas spálení, s otlakmi aj nevyspatí ale stojí to za to. Putujeme v dvoch skupinkách cestou vymýšľame hymnu, večer kreslíme vlajky, s ktorými potom prichádzame v sobotu večer spievajúc až na Levočskú horu. Tentokrát na program pre mladých a polnočnú svätú omšu.
Ledva na nej držím oči otvorené a som šťastná že som tu. Tentokrát mi to vyšlo akurát na moje narodeniny. Moji spolupútnici mi zaspievali a dokonca aj napísali báseň. Stretávam tu ďalších priateľov, a tak aj keď veľmi unavená zase idem spať ďaleko po polnoci, ale plná radosti zo spoločenstva, krásnych rozhovorov o snoch , túžbach a trápeniach, a tiež stretnutia s Máriou ktorá je mojou matkou, ktorá ma priviedla k Ježišovi a pomáha mi na ceste životom aj ďalej. Ráno ešte po slávnostnej omši odovzdávam Márii a Ježišovi všetky prosby a ľudí ktorých nesiem v srdci, a veľa ďakujem. Boli to nádherné narodeniny, a úžasný čas. Dúfam že o rok sa mi podarí prísť zas.
A teraz posilnená, s radosťou vykročím na ďalšiu púť životom.
Dária
